Plno rečí o spravodlivosti , ale výsledok žiadny

30. júna 2020 08:22, Prečítané 8 366x, volajte112, Nezaradené

Ako si rozumiete so zamestnávateľom, kolegom, susedom alebo s rodinou a vlastnými deťmi ? čo ste ochotní pre svoje známosti alebo dieťa urobiť? A čo ak zistíte, že nech robíte , čo koľvek, aj keď máte vysokoškolské vzdelanie a dokonca titul z práva, nemôžete nič? Nenahnevá vás to, že na iných miestach sú vďaka známostiam dosadení ľudia a zdá sa , že ničomu nerozumejú? Nie je to práve preto, že korupcia, známosti a rodinkárstvo potlačili prostredníctvom Nevedomosti a Chamtivosti Odbornosť bokom a svet , ktorý sa vám zdal tak pekný, je zrazu hnusný ? Toto je výsledok pochodov za slušné Slovensko alebo bezprávie občanov – voličov , začo môže byrokracia a neodbornosť úradníkov!

tu je video :

tu je vysvetlenie : https://www.projustice.sk/teoria-prava/pravo-na-odpor-a-pouzitie-nasilia

a tu video

Vyslali ľuďom jasný signál…

Uverejnil používateľ Maroš Hudák Streda 24. júna 2020

Kto zaučil policajtov o právach občanov ? Ak policajt nerešpektuje práva občanov a ignoruje Ústavu SR, ale trvá len na občianskych povinnostiach je to ( odoberanie práv a nátlak na povinnosti je fašizmus, https://dennikn.sk/blog/858681/co-je-vlastne-fasizmus-a-preco-k-nemu-opat-smerujeme-ale-inym-sposobom/) nie príliš ochotne, avšak výkonne spolupracujúcimi s tradičnými elitami, opúšťa demokratické slobody pomocou násilia a bez akýchkoľvek etických alebo zákonných obmedzení usiluje o vnútornú očistu a vonkajšiu expanziu.

,,V každej krajine, v ktorej prišli k moci, teda každý fašizmus (režim) udržal kapitalistické hospodárstvo a potlačoval práva pracujúcich pre záujmy kapitálu, teda pre zvyšovanie miery zisku a vykorisťovania. Toto je ekonomická politika a charakteristika, ktorá všetky doteraz známe fašistické režimy a hnutia (napriek „socialistickým“ frakciám) spájala. Je to možno jediná, určite najdôležitejšia univerzálna praktická politika fašizmu. Ďalšie praktické politiky, ktoré väčšinu fašistických hnutí a režimov odvtedy až dodnes zjednocovalo, boli rôzne ekonomické a sociálne politiky (policies), ktoré rozdeľovali obyvateľstvo podľa iných než triednych hraníc s tým, aby zvýhodňovali jednu a znevýhodňovali druhú skupinu, teda etnikum, náboženstvo, „rasu“, národnosť, alebo iné identity. Máme tu po prvý krát masový štátny program odoberania ľudských a občianskych práv týmto skupinám a ekonomické znevýhodňovanie.

Či to boli Židia, Arabi, moslimovia, černosi, Turci, Slováci či Maďari, relevantný je len fakt tohto koncentrovaného reakčného útoku na určitú skupinu.

Účelom tejto politiky bola takmer vždy tvorba masovej podpory a kompenzácie pre reálnu triednu politiku, rovnako ako trieštenie pracujúcej triedy s úmyslom ešte lepšie dosiahnuť zvýšené vykorisťovanie. Toto je možno druhá najdôležitejšia praktická politika fašizmu a fašistických hnutí. Praktickou úlohou fašistického hnutia je teda po prvé dosiahnutie zničenia organizácií pracujúcej triedy a po druhé dosiahnutie masovej reakčnej politiky, ktorá má za cieľ špecifickú/é skupinu/y.

Podľa marxizmu sú práve tieto dve politiky, ktoré sú podradené cieľu zvyšovania vykorisťovania a miery zisku, „esenciou“ fašizmu. Násilie a diktatúra sú „len“ jednými z metód k dosiahnutiu týchto politík.“