Na ulici je viac ľudí, ktorí sa tam ocitli nedobrovoľne, ale pritom verili, že raz sa budú mať dobre. Sú to potomkovia hrdinov, ktorí za lepší život a budúcnosť, bojovali v II. svetovej vojne, ale aj občania, ktorí si to mysleli v

 novembri 1989. Bezdomovci alebo ľudia bez prístrešku sa stali terčom posmeškov a na to ako žijú sa všetci pozerajú ako na ľudský odpad.

Keď počujem význam slova ,, bezďák“, je mi z toho zle. Je rozdiel ocitnúť sa na ulici dobrovoľne a rozdiel nedobrovoľne, ale všetci majú spoločné to, že niečo tu nefunguje a niekde sa stále robia chyby.

Deti, ktoré skončia pobyt v detských domovoch, sú ďalší kandidáti na pobyt na ulici.

Zamestnanci, ktorí sa dožívajú štyridsať rokov a starší, sú tiež ďalší kandidáti na pobyt na ulici.

Ako prežijú zimu? Kto im pomôže, keď všetci chodia okolo a nechcú to vidieť?

Kto pomôže napríklad matke, ktorá má vysokoškolské vzdelanie, ale má aj krutú svokru, ktorá sa postarala vďaka politickým známostiam, aby matka prišla o manžela, deti a domov? Kto z jej pomôže, keď všetci sú okolo slepí? Prečo sa korupcia, rodinkárstvo a vzájomné zlo stále priživuje na občianskej nevedomosti a nedbanlivosti, prečo rastie vzájomné ZLO, keď všetci sa môžeme mať dobre?

Kto chce vidieť zmeny a byť ich súčasťou alebo sa priamo podieľať na zmenách lepšieho života občanov, ktoré tu vznikli a vznikajú nedbanlivosťou občianskych zástupcov, čiže poslancov, ktorí nevedomí, hluchí a slepí sedia v parlamente a neuvedomujú si, kto im pomohol sa tam dostať a prečo? Kto chce pomôcť zmeniť tento slovenský ,, bordel“ ?