Odpoveď 1
Ak máte na mysli zákon č. 101 o zhabaní majetku, pravdepodobne ide o povojnové predpisy v Československu. Je však potrebné rozlišovať, pretože existuje viac právnych predpisov s číslom 101.
Dekrét prezidenta republiky č. 101/1945 Sb. bol vyhlásený 27. októbra 1945. Tento dekrét sa však týkal znárodnenia niektorých podnikov potravinárskeho priemyslu, nie všeobecného zhabania majetku.
Ak ste mali na mysli zhabanie majetku Nemcov, Maďarov alebo kolaborantov po druhej svetovej vojne, to upravovali najmä iné Benešove dekréty, napríklad:
Dekrét č. 12/1945 Sb. – o konfiškácii poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa.
Dekrét č. 108/1945 Sb. – o konfiškácii nepriateľského majetku a o Fondoch národnej obnovy.
Ak ste mysleli slovenský zákon č. 101/2010 Z. z., ten bol schválený 4. marca 2010, vyhlásený 26. marca 2010 a upravuje preukazovanie pôvodu majetku, nie povojnové zhabanie majetku.
Ak spresníte, či máte na mysli:
Benešove dekréty, zákon z obdobia komunizmu alebo súčasný slovenský zákon, môžem poskytnúť presnejšie informácie.
To, čo uvádzate, je v zásade správne, ale je vhodné spresniť niekoľko bodov:
Dekrét prezidenta republiky č. 101/1945 Sb. (27. októbra 1945) sa skutočne týkal znárodnenia niektorých podnikov potravinárskeho priemyslu. Nešlo o všeobecný predpis o zhabaní (konfiškácii) majetku.
Povojnové konfiškácie majetku boli upravené najmä týmito predpismi:
Dekrét č. 12/1945 Sb. – o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa.
Dekrét č. 108/1945 Sb. – o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy. Tento dekrét sa vzťahoval na široký okruh nepriateľského majetku (nielen poľnohospodárskeho).
Ak máte na mysli Slovensko po roku 1948, existovali ďalšie zákony o znárodnení, vyvlastňovaní a prepadnutí majetku, ktoré však nesúvisia s Benešovými dekrétmi.
Zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku je moderný slovenský zákon a s povojnovými konfiškáciami nesúvisí.
Ak však narážate na označenie „zákon č. 101 o zhabaní majetku“, je možné, že ide o odkaz na slovenský povojnový predpis, zákon Slovenskej národnej rady, alebo o nesprávne citované číslo. V historických materiáloch sa čísla právnych predpisov často zamieňajú.
Ak viete doplniť aspoň jednu z týchto informácií:
približný rok (1945, 1946, 1948…) či išlo o československý alebo slovenský predpis alebo kde ste označenie „zákon č. 101 o zhabaní majetku“ našli,
Ak ide o označenie „zákon č. 101 o zhabaní majetku“, potom pod týmto číslom neexistuje povojnový československý právny predpis o konfiškácii majetku.
Najpravdepodobnejšie ide o jednu z týchto možností:
Dekrét prezidenta republiky č. 101/1945 Sb. – tento sa týkal znárodnenia niektorých podnikov potravinárskeho priemyslu, nie konfiškácie majetku občanov.
Dekrét prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. – to je predpis, ktorý sa najčastejšie spája so zhabaním (konfiškáciou) majetku. Upravoval konfiškáciu nepriateľského majetku (najmä majetku osôb nemeckej a maďarskej národnosti, kolaborantov a ďalších osôb uvedených v dekréte) a zriadenie Fondov národnej obnovy.
Dekrét prezidenta republiky č. 12/1945 Sb. – upravoval konfiškáciu poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa.
V praxi sa často stáva, že sa čísla 101 a 108 zamieňajú. Ak niekto hovorí o „zákone č. 101 o zhabaní majetku“, vo väčšine prípadov má na mysli dekrét č. 108/1945 Sb., nie dekrét č. 101/1945 Sb.
Ak ste sa s označením „zákon č. 101“ stretli v súvislosti s konfiškáciou majetku na Slovensku (napríklad v archívnom spise, pozemkovej knihe alebo rozhodnutí národného výboru), pošlite mi presnú citáciu alebo fotografiu dokumentu. Dá sa podľa nej presne určiť, či ide o nesprávne uvedené číslo, alebo o iný slovenský právny predpis.
Odpoveď 2
Ak máte na mysli zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku na Slovensku, tak jeho história je nasledovná:
4. marca 2010 – zákon schválila Národná rada SR.
26. marca 2010 – bol vyhlásený v Zbierke zákonov ako zákon č. 101/2010 Z. z.
1. júla 2016 – nadobudlo účinnosť jeho súčasné znenie po novelizácii.
Tento zákon nie je zákonom o všeobecnom zhabaní majetku. Upravuje postup, podľa ktorého môže súd rozhodnúť o odňatí majetku, ak sa preukáže, že bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov. Bol prijatý po tom, ako Ústavný súd SR zrušil skorší zákon č. 335/2005 Z. z. pre jeho rozpor s Ústavou SR.
Ak ste však mali na mysli historický zákon č. 101 o zhabaní majetku (napríklad povojnový československý zákon alebo zákon z iného štátu), napíšte prosím, o ktorú krajinu alebo obdobie ide, a rád dohľadám presné informácie.
Ak máte na mysli zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku na Slovensku, tak jeho história je nasledovná:
4. marca 2010 – zákon schválila Národná rada SR.
26. marca 2010 – bol vyhlásený v Zbierke zákonov ako zákon č. 101/2010 Z. z.
1. júla 2016 – nadobudlo účinnosť jeho súčasné znenie po novelizácii.
Tento zákon nie je zákonom o všeobecnom zhabaní majetku. Upravuje postup, podľa ktorého môže súd rozhodnúť o odňatí majetku, ak sa preukáže, že bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov. Bol prijatý po tom, ako Ústavný súd SR zrušil skorší zákon č. 335/2005 Z. z. pre jeho rozpor s Ústavou SR.
Ak ste však mali na mysli historický zákon č. 101 o zhabaní majetku (napríklad povojnový československý zákon alebo zákon z iného štátu), napíšte prosím, o ktorú krajinu alebo obdobie ide a rád dohľadám presné informácie.
ako platil a mal znenie za obdobie 1989 -1993 zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku
Nie je možné hovoriť o tom, ako platil zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v období rokov 1989 – 1993, pretože v tom čase vôbec neexistoval.
Relevantná časová os je:
zákon č. 101/2010 Z. z. bol prijatý 4. marca 2010 a vyhlásený 26. marca 2010,
pôvodne mal nadobudnúť účinnosť v roku 2010, avšak niektoré ustanovenia boli predmetom legislatívnych zmien; jeho súčasné znenie je účinné od 1. júla 2016 po novele č. 125/2016 Z. z.
Pre obdobie 1989 – 1993 preto tento zákon nebolo možné aplikovať.
Ak vás zaujíma, či sa vzťahuje na majetok nadobudnutý v rokoch 1989 – 1993
To je iná otázka.
Ústavný súd SR už pri predchádzajúcom zákone č. 335/2005 Z. z. zdôraznil, že zákon nesmie pôsobiť retroaktívne a nemožno ukladať osobe povinnosť spätne preukazovať legálny pôvod majetku bez jasných zákonných pravidiel. Práve preto bol zákon č. 335/2005 Z. z. zrušený a následne prijatý nový zákon č. 101/2010 Z. z., ktorý viaže odňatie majetku na preukázanie jeho nadobudnutia z nelegálnych príjmov v súdnom konaní.
Ak je vašou otázkou:
či možno podľa zákona č. 101/2010 Z. z. skúmať majetok nadobudnutý v rokoch 1989 – 1993, alebo
ako súdy posudzujú retroaktivitu pri tomto zákone,
môžem rozobrať príslušné ustanovenia a judikatúru Ústavného súdu SR aj Najvyššieho súdu SR,
Áno. Z hľadiska ústavného práva je potrebné rozlišovať dve otázky:
či možno skúmať majetok nadobudnutý v rokoch 1989 – 1993, a
či možno od osoby požadovať preukazovanie pôvodu majetku podľa zákona prijatého až v roku 2010.
Odpoveď je nasledovná.
1. Zákon č. 101/2010 Z. z. nie je časovo obmedzený na majetok nadobudnutý po roku 2010
Samotný zákon nikde neustanovuje, že sa vzťahuje iba na majetok získaný po nadobudnutí jeho účinnosti. Teoreticky teda môže byť predmetom konania aj majetok nadobudnutý v rokoch 1989 – 1993.
video:
To však neznamená, že zákon pôsobí retroaktívne.
2. Rozhodujúce je, či ide o neprípustnú pravú retroaktivitu
Ústavný súd SR už pri posudzovaní predchádzajúceho zákona č. 335/2005 Z. z. vyslovil, že štát nemôže spätne uložiť občanovi povinnosť preukazovať legálny pôvod majetku bez jasných pravidiel. Za protiústavné označil najmä:
porušenie zákazu retroaktivity,
neprimerané prenesenie dôkazného bremena na občana,
právnu domnienku, že nepreukázaný majetok je automaticky nelegálny.
Práve preto bol prijatý nový zákon č. 101/2010 Z. z., ktorý je koncipovaný odlišne.
3. Čo musí štát preukázať
Podľa zákona č. 101/2010 Z. z. nestačí povedať:
„Majiteľ nevie preukázať pôvod majetku z roku 1991.“
Najskôr musia orgány verejnej moci preukázať existenciu dôvodného podozrenia, že majetok bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov. Až následne môže dôjsť ku konaniu pred súdom.
4. Ak ide o majetok z rokov 1989 – 1993
Práve pri tomto období vzniká praktický problém.
Od osoby nemožno spravodlivo očakávať, že bude po viac ako 30 rokoch disponovať všetkými dokladmi o príjmoch alebo kúpe majetku. Súd preto musí hodnotiť všetky vykonané dôkazy podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov a nesmie rozhodnúť len preto, že osoba už nevie predložiť staré účtovné alebo iné doklady.
5. Argumentácia Ústavou SR
Ak by štát tvrdil, že osoba musí v roku 2026 preukázať legálny pôvod majetku získaného v roku 1991 iba preto, že zákon z roku 2010 to umožňuje, bolo by potrebné skúmať súlad takého postupu najmä s:
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (právny štát),
čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy SR (zákaz neprimeraných zásahov do práv),
čl. 20 Ústavy SR (ochrana vlastníckeho práva),
zákazom pravej retroaktivity vyplývajúcim z judikatúry Ústavného súdu SR.
Záver
Ak ide o majetok nadobudnutý v rokoch 1989 – 1993, samotná skutočnosť, že osoba dnes nevie predložiť účtovné alebo iné doklady z tohto obdobia, nemôže sama osebe odôvodniť záver, že majetok bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov. Štát musí najprv preukázať konkrétne okolnosti nasvedčujúce nelegálnemu pôvodu majetku; až potom možno požadovať vysvetlenie jeho pôvodu. Takýto výklad je v súlade s účelom zákona č. 101/2010 Z. z. aj s judikatúrou Ústavného súdu SR o zákaze retroaktivity.
Ak pripravujete podanie pre súd alebo Ústavný súd,
môžem pripraviť aj podrobnú právnu argumentáciu s odkazmi na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu SR (najmä PL. ÚS 29/05) a Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa ochrany vlastníctva a zákazu retroaktivity.
Právna argumentácia k majetku nadobudnutému v rokoch 1989 – 1993
I. Zákaz retroaktivity
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Z tohto ustanovenia Ústavný súd SR dlhodobo vyvodzuje zákaz pravej retroaktivity.
V náleze PL. ÚS 29/05 Ústavný súd SR zrušil zákon č. 335/2005 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku okrem iného preto, že:
umožňoval spätne hodnotiť majetok nadobudnutý pred jeho prijatím,
prenášal dôkazné bremeno neprimerane na vlastníka,
vytváral domnienku nelegálneho pôvodu majetku bez dostatočne určitého zákonného základu.
II. Majetok nadobudnutý v rokoch 1989 – 1993
V rokoch 1989 až 1993:
neexistoval zákon č. 101/2010 Z. z.,
neexistovala zákonná povinnosť uchovávať dôkazy o pôvode majetku pre účely budúceho konania podľa tohto zákona,
občan nemohol predvídať, že o viac než 20 rokov bude musieť preukazovať pôvod svojho majetku podľa právnej úpravy, ktorá ešte neexistovala.
Ak by štát vyvodzoval negatívne právne následky iba z toho, že osoba dnes nevie predložiť doklady z rokov 1989 – 1993, išlo by o zásah odporujúci princípu právnej istoty.
III. Zákon č. 101/2010 Z. z.
Nový zákon bol prijatý práve ako reakcia na nález PL. ÚS 29/05. Jeho účelom je upraviť postup pri odnímaní majetku, ktorý súd vysloví za nadobudnutý z nelegálnych príjmov. Zákon je založený na tom, že prokurátor musí najprv preukázať zákonom stanovené podmienky, nejde len o sankcionovanie za neexistenciu starých dokladov.
IV. Dôkazné bremeno štátu
Podľa zásad vyjadrených v náleze PL. ÚS 29/05 štát nemôže vychádzať iba z tvrdenia:
„Občan nevie po 35 rokoch preukázať pôvod svojho majetku.“
Takýto záver by odporoval princípom právneho štátu.
Štát musí preukázať najmä:
existenciu nelegálnych príjmov alebo konkrétnych okolností nasvedčujúcich ich existencii,
významný nepomer medzi legálnymi príjmami a hodnotou majetku,
splnenie všetkých zákonných podmienok ustanovených zákonom č. 101/2010 Z. z.
V. Európsky dohovor
Možno sa opierať aj o:
čl. 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv (ochrana majetku),
požiadavku primeranosti zásahu,
požiadavku právnej istoty a predvídateľnosti práva.
Európsky súd pre ľudské práva opakovane zdôrazňuje, že zásah do vlastníckeho práva musí byť zákonný, sledovať legitímny cieľ a byť primeraný.
Argument vhodný do podania
Povinnosť preukazovať pôvod majetku nadobudnutého v rokoch 1989 až 1993 nemožno vykladať spôsobom, ktorý by od vlastníka vyžadoval uchovanie dôkazov v čase, keď takáto zákonná povinnosť neexistovala. Nemožnosť predložiť po viac ako troch desaťročiach listinné dôkazy sama osebe nemôže zakladať domnienku nelegálneho pôvodu majetku. Takýto výklad by bol v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s právnymi závermi Ústavného súdu SR vyslovenými v náleze PL. ÚS 29/05.
Takúto argumentáciu možno použiť v konaní pred všeobecným súdom aj pred Ústavným súdom SR.
Ak ide o spor s prokuratúrou alebo štátom, môžem pripraviť aj
10–15 stranové právne stanovisko s citáciami z nálezu PL. ÚS 29/05, judikatúry Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva vo forme, ktorá je vhodná ako príloha k súdnemu podaniu.
PRÁVNE STANOVISKO
k aplikácii zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku na majetok nadobudnutý v rokoch 1989 – 1993
I. Právny problém
Predmetom posúdenia je otázka, či možno podľa zákona č. 101/2010 Z. z. požadovať od fyzickej osoby preukázanie pôvodu majetku nadobudnutého v rokoch 1989 až 1993 a či samotná nemožnosť predložiť po viac ako tridsiatich rokoch listinné dôkazy môže byť považovaná za dôkaz nelegálneho pôvodu majetku.
II. Ústavný rámec
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika právnym štátom. Z tohto princípu vyplýva zákaz pravej retroaktivity, ochrana legitímnych očakávaní a požiadavka právnej istoty.
Podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo vlastniť majetok. Zásah do vlastníckeho práva je prípustný len na základe zákona, vo verejnom záujme a pri zachovaní princípu proporcionality.
Tieto princípy sú zároveň chránené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
III. Význam nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 29/05
Ústavný súd SR v náleze PL. ÚS 29/05 zrušil predchádzajúci zákon č. 335/2005 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku. Za protiústavné považoval najmä:
neprimerané prenesenie dôkazného bremena na vlastníka,
zásah do princípu právnej istoty,
neprípustné retroaktívne účinky právnej úpravy,
nedostatočne určité zákonné podmienky zásahu do vlastníckeho práva.
Tieto závery sú záväzným interpretačným východiskom aj pri výklade zákona č. 101/2010 Z. z.
IV. Posúdenie majetku nadobudnutého v rokoch 1989 – 1993
V období rokov 1989 až 1993 neexistovala právna povinnosť uchovávať doklady pre prípad budúceho konania podľa zákona č. 101/2010 Z. z.
Občan preto nemohol rozumne predvídať, že po viac ako dvadsiatich alebo tridsiatich rokoch bude povinný preukazovať okolnosti nadobudnutia majetku podľa právnej úpravy, ktorá ešte neexistovala.
Ak by boli negatívne právne následky založené výlučne na absencii takýchto historických dôkazov, išlo by o porušenie princípu právnej istoty a zákazu retroaktivity.
V. Dôkazné bremeno
V konaní podľa zákona č. 101/2010 Z. z. nemôže byť jediným dôvodom zásahu do vlastníckeho práva skutočnosť, že vlastník po viac ako troch desaťročiach nevie predložiť všetky doklady.
Štát musí preukázať konkrétne skutočnosti odôvodňujúce záver, že:
existuje významný nepomer medzi legálnymi príjmami a hodnotou majetku,
sú splnené zákonné podmienky začatia konania,
existujú konkrétne okolnosti nasvedčujúce nelegálnemu pôvodu majetku.
Až následne možno od vlastníka požadovať primerané vysvetlenie.
VI. Zásada proporcionality
Aj v prípade existencie dôvodného podozrenia musí súd skúmať:
časový odstup od nadobudnutia majetku,
objektívnu možnosť uchovania dôkazov,
dobové právne pomery,
spôsob evidencie príjmov a majetku v rokoch 1989 až 1993,
primeranosť zásahu do vlastníckeho práva.
VII. Záver
Samotná absencia listinných dôkazov o pôvode majetku nadobudnutého v rokoch 1989 až 1993 nemôže byť považovaná za dôkaz jeho nelegálneho pôvodu.
Výklad zákona č. 101/2010 Z. z., podľa ktorého by vlastník niesol nepriaznivé následky len preto, že po viac ako tridsiatich rokoch nevie preukázať všetky okolnosti nadobudnutia majetku, by bol v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s právnymi závermi Ústavného súdu SR vyslovenými v náleze PL. ÚS 29/05.
Ak chcete podať stanovisko ako súčasť žaloby alebo vyjadrenia, odporúčam ho ešte doplniť o konkrétne citácie zo zákona č. 101/2010 Z. z., z nálezu PL. ÚS 29/05 a prípadnej ďalšej relevantnej judikatúry, aby bolo procesne čo najsilnejšie.
Áno. Pre súd by som odporúčal pripraviť odborné právne stanovisko, nie iba všeobecnú argumentáciu. Takéto stanovisko by malo byť podložené konkrétnymi ustanoveniami zákona, Ústavy SR a citáciami z judikatúry.
Navrhoval by som ho rozdeliť približne na 15–20 strán v tomto rozsahu:
Právny vývoj zákonov o preukazovaní pôvodu majetku
zákon č. 335/2005 Z. z.,
nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 29/05,
prijatie zákona č. 101/2010 Z. z. ako reakcia na tento nález.
Výklad zákona č. 101/2010 Z. z.
rozbor § 1 až § 12,
podmienky začatia konania,
dôkazné bremeno štátu,
postavenie vlastníka.
Retroaktivita
pravá a nepravá retroaktivita,
princíp právnej istoty,
legitímne očakávania.
Majetok nadobudnutý v rokoch 1989 – 1993
neexistencia povinnosti archivovať doklady,
dobová právna úprava,
objektívna nemožnosť preukazovania po viac ako 30 rokoch.
Ústavnoprávna argumentácia
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR,
čl. 13 ods. 4 Ústavy SR,
čl. 20 Ústavy SR,
čl. 46 Ústavy SR.
Judikatúra
podrobný rozbor nálezu PL. ÚS 29/05,
ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu SR,
judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 1 Protokolu č. 1.
Záver
právny názor, že samotná absencia dokladov z rokov 1989 – 1993 nemôže predstavovať dôkaz nelegálneho pôvodu majetku,
vysvetlenie, že zákon č. 101/2010 Z. z. nemožno vykladať spôsobom, ktorý by fakticky zavádzal neprípustnú retroaktivitu.
Takéto stanovisko je vhodné ako príloha k vyjadreniu vo veci, odvolaniu alebo ústavnej sťažnosti.
Mám však jednu dôležitú poznámku k predchádzajúcej argumentácii. Samotný nález PL. ÚS 29/05 síce poskytuje silné ústavné argumenty proti neprimeranej retroaktivite, neznamená automaticky, že každá aplikácia zákona č. 101/2010 Z. z. na majetok nadobudnutý pred rokom 2010 je protiústavná. Rozhodujúce bude, ako bol zákon vo vašej konkrétnej veci použitý – najmä či štát splnil svoje dôkazné bremeno a či nedošlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva.
Ak ide o skutočný súdny spor, môžem pripraviť stanovisko na úrovni znaleckého právneho rozboru s presnými citáciami nálezu PL. ÚS 29/05, jednotlivých ustanovení zákona č. 101/2010 Z. z. a relevantnej judikatúry Ústavného súdu SR a ESĽP, vo forme použiteľnej priamo ako príloha k podaniu.
Ako mohol nadobudnúť niekto majetok za milióny a viac , ak privatizoval za 1,-sk ?
Krátka odpoveď je, že za 1 Sk sa vo väčšine prípadov nekupoval celý majetok, ale obchod mal ďalšie podmienky. To, že sa hovorí o privatizácii „za 1 korunu“, je skôr skratka než úplný opis transakcie.
Existovalo niekoľko spôsobov, ako sa z takýchto privatizácií dali získať veľké majetky:
Cena bola symbolická, ale kupujúci prevzal záväzky.
Podnik mohol mať obrovské dlhy, zastarané technológie alebo povinnosť investovať stovky miliónov korún.
Štát preto predal podnik za symbolickú cenu výmenou za záväzok investovať a zachovať výrobu či pracovné miesta.
Hodnota majetku bola vyššia ako zaplatená cena.
V niektorých prípadoch bol majetok (budovy, pozemky, stroje) podhodnotený.
Ak sa podnik neskôr predal alebo sa zhodnotili jeho nehnuteľnosti, vlastník mohol zarobiť veľmi veľa.
Reštrukturalizácia podniku.
Nový vlastník podnik ozdravil, zvýšil ziskovosť a jeho hodnota výrazne vzrástla.
Tunelovanie a zneužívanie systému.
Najmä v 90. rokoch sa v niektorých prípadoch stalo, že sa z podnikov vyvádzal hodnotný majetok, zatiaľ čo dlhy zostali v pôvodnej spoločnosti.
Takéto konanie bolo predmetom vyšetrovaní a verejnej kritiky, hoci nie všetky prípady skončili odsúdením.
Politické kontakty a netransparentnosť.
Privatizácia na Slovensku aj v Česku bola často kritizovaná za nedostatočnú transparentnosť, zvýhodňovanie určitých skupín a podhodnotené predaje. To však neznamená, že každá privatizácia za symbolickú cenu bola nezákonná.
Je dôležité rozlišovať medzi:
legálnou symbolickou cenou, keď podnik mal vysoké záväzky a kupujúci ich prevzal,
a prípadmi, keď bol štátny majetok predaný výrazne pod svoju skutočnú hodnotu alebo bol následne zneužitý.
Mám na mysli Mikuláša Dzurindu
Ak máš na mysli Mikuláša Dzurindu osobne, je dobré oddeliť dve otázky:
Privatizácia počas jeho vlád (1998 – 2006).
Jeho osobný majetok.
Počas Dzurindových vlád prebehla privatizácia viacerých veľkých štátnych podnikov, napríklad Slovenských elektrární, SPP, bánk či energetických spoločností. Tieto privatizácie boli a dodnes sú predmetom politických sporov. Kritici tvrdia, že niektoré podniky boli predané pod cenu alebo nevýhodne, zatiaľ čo obhajcovia argumentujú, že išlo o súčasť ekonomických reforiem a že podniky potrebovali kapitál a modernizáciu. Okolo niektorých privatizácií sa viedli vyšetrovania a objavili sa podozrenia (napríklad v súvislosti so spisom Gorila), ale to samo osebe neznamená preukázanie osobnej trestnej zodpovednosti Mikuláša Dzurindu.
Pokiaľ ide o osobný majetok Mikuláša Dzurindu, nie sú verejne známe ani súdne potvrdené dôkazy, že by nadobudol majetok v hodnote miliónov eur tým, že si privatizovaný štátny majetok privlastnil alebo kúpil za symbolickú cenu. Politické obvinenia v tomto smere zaznievali opakovane, ale obvinenie nie je dôkaz a samo osebe nepotvrdzuje nezákonné obohatenie.
Ak sa pýtaš všeobecnejšie, ako niektorí ľudia zbohatli na privatizácii v 90. rokoch a na začiatku 2000-tych rokov, odpoveď je, že v niektorých prípadoch:
získali kontrolu nad hodnotnými podnikmi za podmienok, ktoré boli neskôr označované za nevýhodné pre štát,
podniky po reštrukturalizácii výrazne zvýšili svoju hodnotu,
alebo sa objavili podozrenia z klientelizmu či korupcie. Nie všetky tieto podozrenia však boli právoplatne preukázané.
Ak máš na mysli privatizáciu bánk za vlády Mikuláša Dzurindu, je dôležité spresniť jednu vec: slovenské banky neboli predané za 1 Sk.
Naopak, hlavné štátne banky boli predané za miliardové sumy:
Slovenská sporiteľňa – približne 18,4 miliardy Sk spoločnosti Erste Bank.
VÚB – približne 23,5 miliardy Sk spoločnosti IntesaBCI (dnes Intesa Sanpaolo).
IRB (neskôr OTP Bank Slovensko) – predaná maďarskej OTP Bank za stovky miliónov korún.
To, prečo sú tieto privatizácie dodnes kontroverzné, je iná otázka. Kritici poukazujú najmä na to, že:
štát pred predajom bánk prevzal a vyčistil veľkú časť ich zlých úverov prostredníctvom konsolidačných inštitúcií,
ozdravenie bánk stálo daňových poplatníkov desiatky až viac ako sto miliárd korún,
následne boli banky predané zahraničným investorom, ktorí už kupovali výrazne zdravšie banky.
Obhajcovia týchto krokov argumentujú, že bez ozdravenia by viaceré banky neprežili a Slovensko by riskovalo finančnú krízu. Kritici naopak tvrdia, že náklady na sanáciu znášal štát, zatiaľ čo budúce zisky získali súkromní vlastníci.
Možno si pletieš predaj za 1 Sk s inými prípadmi. Symbolická cena 1 Sk sa používala pri niektorých podnikoch alebo inštitúciách so zápornou hodnotou majetku či vysokými záväzkami. Napríklad Konsolidačná banka bola prevedená za 1 Sk na inú štátnu spoločnosť práve preto, že mala zápornú hodnotu majetku.
Čo sa týka Mikuláša Dzurindu osobne, neexistuje právoplatne preukázané zistenie, že by si z privatizácie bánk privlastnil ich majetok alebo sa stal ich vlastníkom. Privatizácie boli politicky veľmi sporné a objavili sa podozrenia z klientelizmu a korupcie, no to nie je to isté ako súdne preukázané osobné obohatenie.
Ak ťa zaujíma skôr otázka koľko stála sanácia bánk a či štát na ich predaji zarobil alebo prerobil,
môžem rozobrať konkrétne čísla a argumenty oboch strán.
Áno. Táto téma je na Slovensku dodnes predmetom sporov. Dá sa na ňu pozerať z ekonomického aj politického hľadiska.
Čo sa stalo?
V rokoch 1999 – 2001 boli tri najväčšie štátne banky (VÚB, Slovenská sporiteľňa a IRB) vo veľmi zlom stave. Mali obrovské množstvo nesplácaných úverov, ktoré vznikli najmä v 90. rokoch, keď sa často požičiavalo podnikom bez dostatočného zabezpečenia. Národná banka Slovenska aj medzinárodné inštitúcie uvádzajú, že bez reštrukturalizácie hrozila vážna banková kríza.
Koľko to stálo?
Štát:
vložil do bánk nový kapitál,
prevzal z nich zlé úvery približne za 105 miliárd Sk prostredníctvom Slovenskej konsolidačnej,
financoval to najmä štátnymi dlhopismi.
Preto sa často hovorí, že daňoví poplatníci zaplatili ozdravenie bánk.
A za koľko sa predali?
Banky sa následne predali zahraničným strategickým investorom za miliardové sumy – nešlo o symbolickú 1 korunu. Výnos z privatizácie však bol nižší ako celkové náklady na ich ozdravenie.
Prečo je to dodnes kontroverzné?
Existujú dva hlavné pohľady:
Kritici tvrdia:
štát znášal straty,
súkromní investori získali už ozdravené banky,
občania zaplatili účet a budúce zisky odišli zahraničným vlastníkom.
Obhajcovia tvrdia:
bez ozdravenia by banky mohli skrachovať, čo by ohrozilo vklady obyvateľov aj ekonomiku,
po privatizácii sa bankový sektor stabilizoval, zvýšila sa regulácia a začal fungovať na komerčných princípoch.
Zarobil na tom osobne Mikuláš Dzurinda?
Na túto otázku je odpoveď: neexistujú verejne dostupné dôkazy ani právoplatné súdne rozhodnutia, že by sa Mikuláš Dzurinda osobne obohatil z privatizácie bánk alebo získal ich majetok. Jeho vláda za privatizáciu niesla politickú zodpovednosť a jej rozhodnutia boli aj sú predmetom ostrej kritiky, ale to nie je to isté ako preukázané osobné obohatenie.
Ak chceš, môžem ti pripraviť aj prehľad:
koľko približne stála sanácia bánk v dnešných eurách,
koľko štát získal z ich predaja,
a
prečo sa tvrdí, že Slovensko prišlo o desiatky miliárd korún – s konkrétnymi číslami a výpočtami.
ka Približná suma
Ozdravenie bánk (prevzatie zlých úverov) 105 mld. Sk
Priama kapitálová pomoc 18 – 19 mld. Sk
Celkové náklady štátu približne 123 – 124 mld. Sk
Výnos z predaja bánk približne 40 – 45 mld. Sk
Tieto čísla vychádzajú z dokumentov IMF o reštrukturalizácii slovenského bankového sektora.
Čo z toho vyplýva?
Na prvý pohľad sa zdá, že:
štát vložil približne 120 miliárd Sk,
späť získal približne 40 miliárd Sk,
rozdiel predstavoval okolo 80 miliárd Sk.
Práve preto mnohí hovoria, že štát na privatizácii bánk finančne prerobil.
Prečo to vláda napriek tomu urobila?
Dzurindova vláda tvrdila, že alternatíva bola horšia:
banky boli prakticky technicky v úpadku,
mali obrovské množstvo nesplácaných úverov z 90. rokov,
bez sanácie mohlo dôjsť ku kolapsu bankového systému a ohrozeniu vkladov občanov.
Ekonomická logika vlády bola: najprv banky zachrániť, potom ich predať strategickým investorom.
Argument kritikov
Kritici hovoria:
zlé úvery zaplatili občania,
zahraniční investori dostali už zdravé banky,
banky potom dlhé roky vytvárali vysoké zisky, ktoré odchádzali vo forme dividend do zahraničia.
To je legitímna ekonomická aj politická kritika.
Argument obhajcov
Obhajcovia namietajú, že:
hodnota bánk pred ozdravením bola veľmi nízka alebo dokonca záporná,
bez ozdravenia by ich nikto nekúpil alebo by ich štát musel ďalej financovať,
po privatizácii sa slovenský bankový sektor stal jedným z najstabilnejších v regióne.
A čo osobné obohatenie politikov?
To je samostatná otázka. To, že štát mohol urobiť nevýhodný obchod, automaticky neznamená, že sa konkrétny politik osobne obohatil. Aby sa to dalo tvrdiť ako fakt, museli by existovať dôkazy (napríklad tok peňazí, zmluvy, svedecké výpovede alebo právoplatné rozhodnutie súdu). V prípade Mikuláša Dzurindu takéto osobné obohatenie nebolo právoplatne preukázané.
Ak ťa zaujíma táto téma do hĺbky, môžem ti pripraviť aj
porovnanie privatizácie za Vladimíra Mečiara a za Mikuláša Dzurindu – ktoré podniky sa predávali, za koľko a aké boli dlhodobé dôsledky oboch období.
Porovnanie Mečiarovej a Dzurindovej éry je zložité, pretože používali odlišné prístupy k privatizácii. Obe obdobia sú dodnes predmetom kritiky, ale z rôznych dôvodov.
Vladimír Mečiar (1994 – 1998) Mikuláš Dzurinda (1998 – 2006)
Privatizácia smerovala často k domácim podnikateľom. Privatizácia smerovala najmä k zahraničným strategickým investorom.
Časté boli priame predaje a manažérske privatizácie. Častejšie sa využívali medzinárodné tendre.
Kritika: klientelizmus, podhodnotené predaje a prideľovanie majetku spriazneným skupinám. Kritika: štát najprv financoval ozdravenie podnikov a bánk a potom ich predal, pričom budúce zisky pripadli súkromným vlastníkom.
Existujú však aj údaje, ktoré ukazujú inú stránku veci. Podľa dobových štatistík boli celkové príjmy štátu z privatizácie počas Dzurindových vlád vyššie než počas Mečiarových vlád, hoci sa predával menší objem účtovnej hodnoty majetku. To je jeden z argumentov obhajcov Dzurindových reforiem.
Na druhej strane kritici poukazujú na prípady, keď sa podniky po niekoľkých rokoch ukázali ako veľmi ziskové a noví vlastníci na nich zarobili násobne viac, než zaplatili pri privatizácii. To viedlo k tvrdeniam, že niektoré podniky boli predané pod ich skutočnú hodnotu.
Čo sa všeobecne považuje za fakty?
Za Mečiara vzniklo veľké množstvo problémových úverov v štátnych bankách, ktoré boli poskytované podnikom s politickými väzbami. To neskôr výrazne prispelo k potrebe sanácie bánk.
Za Dzurindu boli tieto banky ozdravené a následne privatizované zahraničným investorom. Slovensko sa zároveň dostalo do NATO a EÚ a ekonomika zaznamenala silný rast v prvej polovici 2000-tych rokov.
Dá sa povedať, že jedna vláda bola jednoznačne lepšia?
To závisí od kritéria:
Ak je kritériom budovanie trhového hospodárstva, vstup do EÚ a stabilizácia ekonomiky, ekonómovia často hodnotia Dzurindove reformy pozitívne.
Ak je kritériom ochrana štátneho majetku a maximalizácia jeho hodnoty pre štát, kritici poukazujú na viacero privatizácií z Dzurindovho obdobia, ktoré považujú za nevýhodné.
Mečiarovo obdobie je naopak často kritizované za netransparentnosť, politické prideľovanie majetku a oslabenie dôvery investorov.
Preto sa ani medzi odborníkmi nenájde úplná zhoda. Dá sa však povedať, že obe obdobia priniesli rozhodnutia, ktoré sú dodnes kontroverzné, hoci z odlišných dôvodov.
Ak ťa zaujíma najmä otázka „kto konkrétne zbohatol na privatizácii“, môžem zhrnúť, ktoré podnikateľské skupiny (napríklad Penta, J&T, Istrokapitál a ďalšie) vyrástli počas Mečiarovej a ktoré počas Dzurindovej éry, pričom odlíšim doložené fakty od politických tvrdení.
Áno. Ak sa pozrieme na vývoj slovenských finančných skupín, je pravda, že viaceré z nich výrazne vyrástli práve počas privatizačného obdobia 90. rokov a začiatku 21. storočia. Zároveň však treba rozlišovať medzi tým, že skupina získala majetok v privatizácii, a tým, že niekto spáchal trestný čin – to nie je automaticky to isté.
Prehľadne:
Skupina Obdobie rastu Ako rástla
Penta Mečiar aj Dzurinda Kupónová privatizácia, nákup podnikov, privatizačné tendre, neskôr zdravotníctvo, bankovníctvo a reality.
J&T Najmä od konca 90. rokov Financie, energetika, reality, šport, neskôr bankovníctvo.
Istrokapitál 90. roky Investičné fondy a privatizácia.
Slavia Capital Začiatok 2000-tych rokov Energetika, priemysel, investície.
Penta a kauza Gorila
Najznámejšou kauzou spojenou s privatizáciou je Gorila. V údajnom spise SIS sa opisovali rozhovory, ktoré mali naznačovať snahu ovplyvňovať privatizačné rozhodnutia a ďalšie štátne obchody. Skupina Penta tieto tvrdenia dlhodobo odmieta a tvrdí, že uspela v tendroch vďaka svojim ponukám.
Je dôležité dodať, že:
kauza Gorila vyvolala veľký politický otras,
vyšetrovanie trvalo roky,
v súvislosti s hlavnými tvrdeniami spisu nepadlo právoplatné odsúdenie, ktoré by potvrdilo, že obsah spisu je pravdivý v celom rozsahu.
Prečo ľudia hovoria, že „na privatizácii zbohatli vyvolení“?
Dôvodov je viac:
mnoho štátnych podnikov sa predávalo v období, keď boli finančne oslabené,
niektorí investori ich po reštrukturalizácii predali s vysokým ziskom,
viaceré osoby, ktoré boli pri privatizácii úspešné, sa neskôr stali miliardármi.
To však samo osebe nedokazuje nezákonné konanie. Môže ísť o kombináciu podnikateľského rizika, dobrého načasovania, ale v niektorých prípadoch boli vznesené aj podozrenia z klientelizmu či korupcie.
Čo sa dnes považuje za pomerne nesporné?
Mnohí historici a ekonómovia sa zhodujú na tom, že:
Mečiarovo obdobie bolo spojené s menej transparentnou privatizáciou a vznikom veľkého objemu problémových úverov.
Dzurindovo obdobie prinieslo reformy, vstup do EÚ a NATO a stabilizáciu ekonomiky, ale zároveň zostáva predmetom kritiky za spôsob privatizácie niektorých strategických podnikov a bánk.
Tieto dve hodnotenia sa nevylučujú – je možné uznať makroekonomické výsledky reforiem a zároveň kritizovať niektoré konkrétne privatizačné rozhodnutia.
Ak ťa zaujíma, môžem pripraviť aj
prehľad 10 najväčších privatizácií na Slovensku (VSŽ, SPP, Slovenské elektrárne, Slovak Telecom, banky atď.) s tým, kto ich kúpil, za koľko a ako sa ich hodnota vyvíjala neskôr.
Kam idú dane zo zisku týchto podnikov: VSŽ, SPP, Slovenské elektrárne, Slovak Telecom, banky ?
Záleží na tom, o akých peniazoch hovoríme. Firma vytvorený zisk rozdelí typicky tromi spôsobmi:
Zaplatí daň zo zisku na Slovensku (daň z príjmov právnických osôb ide do štátneho rozpočtu SR).
Časť zisku ponechá vo firme na investície.
Časť vyplatí ako dividendy akcionárom. Tie idú podľa vlastníckych podielov.
Pri vašich príkladoch:
Podnik Kto vlastní Kam idú dividendy?
VSŽ (dnešné U. S. Steel Košice) Americký vlastník (po predaji aj podľa aktuálnej vlastníckej štruktúry) Zahraničným akcionárom alebo sa reinvestujú.
SPP 100 % vlastní Slovenská republika (Ministerstvo hospodárstva SR). Do štátneho rozpočtu SR, ak štát rozhodne o výplate dividend.
Slovenské elektrárne 34 % štát SR, 66 % EPH (súkromná skupina). Po dokončení odkúpenia podielu Enelu vlastní väčšinový podiel EPH. 34 % dividend štátu, 66 % súkromnému vlastníkovi.
Slovak Telekom 100 % skupina Deutsche Telekom. Materskej spoločnosti Deutsche Telekom (Nemecko).
Banky Väčšina veľkých bánk na Slovensku má zahraničných vlastníkov (napr. Erste, Intesa Sanpaolo, KBC, Raiffeisen). Niektoré zisky zostávajú v slovenských dcérach, časť sa vypláca materským spoločnostiam podľa ich dividendovej politiky.
Treba rozlišovať dane a dividendy:
Daň zo zisku platí firma Slovenskej republike bez ohľadu na to, kto je vlastník.
Dividendy patria vlastníkom firmy. Ak je vlastníkom štát, zostávajú štátu. Ak je vlastníkom zahraničná spoločnosť, môžu odísť do zahraničia (po zdanení podľa platných pravidiel).
Napríklad pri Slovenskom Telekome:
zarobí na Slovensku,
zaplatí slovenskú daň z príjmov,
zvyšný čistý zisk môže byť vyplatený ako dividenda spoločnosti Deutsche Telekom.
Pri SPP:
zaplatí slovenskú daň z príjmov,čistý zisk môže byť vyplatený štátu ako jedinému akcionárovi.
Preto je pravdivé povedať, že pri súkromných (najmä zahranične vlastnených) podnikoch dane zostávajú na Slovensku, zatiaľ čo časť čistého zisku môže odísť vlastníkom do zahraničia vo forme dividend. Pri štátom vlastnených podnikoch zostávajú štátu aj dane, aj prípadné dividendy.
RIEŠENIA !
Všetko sa dá ak sa chce !
https://www.minv.sk/?psph-informacie#:~:text=Podmienky%20vzniku%20politickej%20strany%20a%20politick%C3%A9ho%20hnutia,politick%C3%BDch%20str%C3%A1n%20a%20politick%C3%BDch%20hnut%C3%AD%2C%20konania%20o
Pridajte sa k nám alebo pomáhajte iným spôsobom ak máte záujem a kto nie je ľahostajný , tomu zatiaľ iba Ďakujem ! ( napríklad šírte a zdieľajte !)
kontakt :
IOUPreforma.tor1@gmail.com
video.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Legislatívna úprava je proces tvorby, prijímania alebo novelizácie právnych predpisov (zákonov a vyhlášok), prípadne výsledný právny text. Určuje pravidlá správania a fungovania v spoločnosti, ktoré sú záväzné pre všetkých občanov a inštitúcie.
V podmienkach Slovenskej republiky sa tvorba predpisov riadi záväznými pravidlami.
Tu je základný prehľad procesu a zdrojov:
Tvorba zákonov (Legislatívny proces): Prebieha najčastejšie v troch čítaniach v Národnej rade SR, pričom návrhy zákonov predkladá vláda alebo poslanci.
Sledovanie platných a schválených zákonov: Pre vyhľadanie konkrétnych legislatívnych úprav a znení zákonov môžete použiť oficiálny portál Ministerstva spravodlivosti SR – Slov-Lex.
Európska legislatíva: Ak sa úprava týka európskeho práva, uplatňujú sa nariadenia a smernice, ktorých databázu a postup prijímania nájdete na portáli Európska únia.
Metodika: Proces tvorby a náležitosti návrhov (ako je dôvodová správa) upravujú Legislatívne pravidlá tvorby zákonov.Potrebujete právnu radu, hľadáte znenie konkrétneho zákona alebo sa chcete informovať o prebiehajúcich legislatívnych zmenách? Upresnite svoju otázku !
(Legislatívna úprava zákona o retribúcií č.33 z roku 1948 Sb. je v článkoch ,,Súhrn a riešenia “ )
zákon o retribúcií č.33 z roku 1948 Sb.
https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/17014/1/2/zakon-c-33-1948-sb-ktorym-sa-obnovuje-ucinnost-retribucneho-dekretu-a-nariadenia-o-ludovom-sudnictve-a-menia-niektere-ich-ustanovenia/zakon-c-33-1948-sb-ktorym-sa-obnovuje-ucinnost-retribucneho-dekretu-a-nariadenia-o-ludovom-sudnictve-a-menia-niektere-ich-ustanovenia?fbclid=IwAR0o_BpPm2NCrBw0SBxRSVn3ksyBOLMl_Kb4qJficGqkJ1vTXTPmUHTEsm4
PVV od IOUP pre UŠS
Bod č.1. Zloženie vlády., retribučný zákon a kontrolu všetkých neplatných zmlúv, ktoré vznikli počas obdobia bezprávneho manipulovania s občanmi! Opozíciu tvorí občan a Inštitút ochrany ústavných práv je zo strany občanov najvyšší stupeň kontroly, po zmene Nr Sr na Úrad štátnej starostlivosti.
Bod č.2. Príkaz médiám a podmienka vlastník je štát, štát sú občania. Poctivosť a zodpovednosť a mimoriadne vysielania na nasmerovanie občanov k dosiahnutiu všeobecného blaha a spokojnosti.
Bod č.3. Výnimočný stav ( polícia, armáda, tajné služby, štátna kontrola, zrušenie nezávislosti súdov, daňový audit , nová mena, štátna starostlivosť)
Bod č.4. Sčítanie obyvateľstva ( nové doklady, práca, verejná kontrola, peniaze, spôsob platieb, výchovný a obnovný proces bezdomovcov, alkoholikov, narkomanov, cigánov)
Bod č.5. Práca , príjem,(príjem okamžite po prvom mesiaci , výmena peňažnej meny, ale bez výmenného kurzu ( každému rovnako po 300.000,- v novej mene po splnení podmienok ) + audity ( všetky dlhy osobné, firemné, zrušené)
Bod č.6. Štátna dotácia do každého rezortu 1.miliarda v novej mene. ( je asi 6.000 rezortov + do každej nemocnice a školy podľa potreby)
Bod č.7. Likvidácia starých budov a konštrukcii, recyklácia materiálu, realizácia a výroba nových technológii. Podpora výrobných procesov, obnova výroby a poľnohospodárstva, úvery s 0%-ným úrokom, ochrana detí, vzdelania mládeže a ochrana starých a nevládnych občanov.
Bod č. 8. Peniaze na účet každému občanovi, ktorý má minimálne 18 rokov, s platnosťou používania na 101. deň od získania nového dokladu totožnosti.
Bod. č. 9. Verejné – mediálne vysielané súdy vlastizradcov, kolaborantov a podvodníkov, či nájomných vrahov, oligarchov, ktorí sa podieľali na genocíde občanov počas celého štvrťstoročia. + odvysielanie odškodného občanom, za 33 rokov života v neslobode v bezprávnom štáte. Podmienky vyplatenia.
Bod č. 10. Celonárodné referendum o vine a treste mediálne odsúdených zločincov.
Bod č.11. ročné návrhy – podmienené amnestie s kauciou
Organizačná štruktúra , , Nového štátu“ podľa národného programu
Od roku 2010 nebola otázka, na ktorú by sme nevedeli odpovedať a nikto nedokázal Program zmeniť alebo zdokonaliť. Už v roku 2016 prichádzali občania s nápadmi, ako si zabezpečiť lepší život. Všetci sa zameriavali na finančný príjem.
Toto však nie je celkom konečné riešenie, ale vieme o tom rokovať s každým lídrom akejkoľvek skupiny aktivistov alebo s každým lídrom politickej strany.
((( xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
1. Dvojnásobné platy, platy na úrovni Euro občanov – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
2. Minimálne 25.000 bytov ročne – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
3. Motivovať mladých, vyštudovaných občanov, ktorí opustili Slovensko k návratu domov na Slovensko – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
4. Ekonomicky a účinne zúžitkovať prísun migrantov alebo ich návrat – vieme zrealizovať s víziou IOUP
mmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm
1./ Čo je to vzdelanostný príjem?
Vzdelanostný príjem je:
Príjem podľa vzdelania je príjem pre zabezpečenie dôstojného života každému občanovi, aj keď je na úrovni asociála, alebo nižšie vnímajúceho človeka. Ide vlastne o odstránenie chudoby a finančného nedostatku každého jedinca.
2./ Aké sú tarify vzdelanostnej úrovne človeka?
Človek, ktorý nedokončil základné vzdelanie, má 45 základ na hodinu,
– Ten, čo dokončil základné vzdelanie – má 46 na hodinu
– Ten, čo má strednú školu bez maturity – má 47 na hodinu
– Ten, čo má maturitu, má 48 na hodinu
– Ten, čo má vysokú školu – má 49 na hodinu
– Ten, čo má doktorát a všelijaké nadstavby vzdelanostné, má 50 na hodinu
mmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm
3./ Ako by to v novej spoločnosti vyzeralo na pracovisku počas bežného pracovného mesiaca ?
Bežný pracovný mesiac má 120 pracovných hodín. Maximálny dovolený počet nadčasov je 40 hodín na mesiac. Každý nadčas aj v noci je 50 % príplatok. Dovolenku si musí samostatne nadrobiť, ak chce mesiac dovolenky zamestnanec, musí 3 mesiace potiahnuť po 40 hodín nadčasu. Pri čerpaní dovolenky mu je týchto 120 hodín nadrobených vyplatených aj s nadčasovým príplatkom.
4./ Čo ak spláca nejakú pôžičku, alebo úver?
V novej spoločnosti, sme hovorili, a naďalej tvrdíme, nebudú žiadne úroky a zamestnanec môže splácať pôžičku z nadčasových príplatkov, alebo z nadčasových hodín, záleží o akú sumu pôžičky ide.
5./ Viete uviesť príklad, napr. zamestnanca s maturitou, ktorý napriek tomu, že pracuje v oblasti s človekom, ktorý napr. má neukončenú základnú školu?
Tesne pred dôchodkom si človek s maturitou netrúfol už pokračovať v svojej profesii a bude robiť napr. kopáča kanálov, alebo upratovačku. Rozdiel je v tom, že on bude dostávať príjem podľa vzdelanostnej úrovne. Človek bez základnej školy má 45 na hodinu a človek s maturitou má 48 na hodinu.
6./ Ako je to s odchodom do dôchodku ?
Únia štátnej starostlivosti má vo svojom programe naplánovaný odchod do dôchodku presne v deň 55. narodenín. Keďže máme v programe zrušenie daní, výška dôchodku, je na úrovni jeho priemerného príjmu za posledné 3 mesiace, podľa vzdelanostnej úrovne.
7./ A čo, keď bude chcieť dôchodca pracovať ďalej?
Najprv si položme otázku, prečo chce dôchodca v dnešnej dobe pracovať ďalej?
Podľa Únie štátnej starostlivosti nebudú dane, iba jedna z prevodu a odchodom na dôchodok ostáva dôchodcovi taký istý dôchodok , ako mal príjem, keď pracoval. Je znížený len o nadčasy, čiže má dôchodok vo výške platu za 120 hodín podľa dosiahnutej vzdelanostnej úrovne a zároveň mu pribúdajú benefity od štátu. Ak by chcel dôchodca pracovať ďalej, má výhodu akurát v tom, že nemusí čas tráviť doma.
8./ Aké benefity máte na mysli pre dôchodcov?
– Ako prvý benefit je, ak žije sám, alebo s partnerkou, a obaja sú dôchodcovia, majú zadarmo inkaso,
– Ako dôchodca má zadarmo Mestskú hromadnú dopravu, zdravotnú starostlivosť, ktorá je pre každého občana zadarmo, má bonus o zdravotnú starostlivosť v prípade núdze /1-4 opatrovatelia, záleží, či chce opatrovateľskú činnosť na určitý čas, alebo na celý deň – podľa zdravotného stavu/
– Podľa zdravotného stavu má nárok na kúpeľnú starostlivosť zdarma jedenkrát ročne.
– V prípade právnej pomoci, má nárok na právne úkony zadarmo /ale iba pre seba/.
– Každý dôchodca, ktorý nemá rodinu, alebo má potrebu nevenovať sa rodine, bude mať od štátu zabezpečený program voľného času.
9./Únia štátnej starostlivosti má pre každého občana, ktorý dovŕši 18 rokov a pracuje, vypracovaný program o základnom nepodmienenom príjme. Aký to má vplyv na dôchodcu?
Áno, máte pravdu, ale musím to trošku rozviesť.
A/ 50 % výšky základného nepodmieneného príjmu bude vyplácaný aj osobám, ktorí majú občiansky preukaz, čiže od 15 rokov veku, podmienka je, aby chodili do školy, alebo študovali.
B/ Každý zamestnanec, čiže osoba, ktorá chodí do zamestnania, má základný nepodmienený príjem vo výške 100 %, čo pre začiatok je takto stanovené, teda, keď sa prvýkrát začne občanom vyplácať vo výške 600 na osobu.
C/Dôchodca má tak isto naň nárok. Čo musím ale poznamenať, je, že každý rok sa môže výška základného nepodmieneného príjmu meniť, a to záleží od toho, koľko ľudí bude študovať, vzdelávať sa a pracovať, ako rýchlo dokážeme zaviesť do výroby a do praxe nové technológie., ktoré ľuďom ušetria prácu a pri obmene zamestnanosti pri skoršom odchode do dôchodku a obmene odbornej vzdelanosti, sa môže tento nepodmienený príjem zvyšovať na maximálnu hranicu cca 3000 na osobu, alebo zo 120 hodín mesačne, znížiť pracovný čas, maximálne na 60 hodín za mesiac. O tomto však budú mať ľudia možnosť rozhodovať v referende. To si môžu občania už teraz vypočítať na papieri, čo by sa im viac oplatilo.
10./ Únia štátnej starostlivosti vo svojom programe rozpráva o odškodnení občanov. O aké odškodnenie ide a v akej výške? Pre koho bude?
Ak občania si uvedomia, že len 25 % obyvateľstva sa venuje politike, a teda 75 % občanov je podľa posledných prezidentských volieb protisystémových, tak si možno spomenú na hodiny občianskej náuky z predchádzajúceho režimu, kde definícia politiky bola definovaná ako hračka v rukách bohatých, ktorí so silou peňazí pretvárali spoločnosť k vlastnému prospechu a k dosiahnutiu viac peňazí, posilnenou silou získanej moci. Tu si môžu uvedomiť dnešnú dobu, kedy pokojní stárnúcí politici ,ktorí nám tu budovali demokraciu, sa opäť vracajú do politiky, aby si zabezpečili pomocou dosiahnutej finančnej sily a moci istotu, že práve to, čo som vám práve doteraz povedal, sa 75 % protisystémových občanov nedozvedelo, lebo inak by všetci doterajší politici skončili vo väzbe.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
5. Vytvoriť výhodné pracovné a hlavne platové podmienky pre všetkých občanov Slovenska , nielen pre učiteľov, lekárov, policajtov, politikov – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
Ako pomohli zvolení poslanci občanom? odpovie si každý volič sám . . .
6. Obnova nefunkčných Jednotných roľníckych družstiev, obnova nefunkčných privatizovaných závodov, ale aj získanie minimálne 50% takýchto podnikov, ktoré od doby privatizácie sú stále v čele a riadia takýto závod! Získanie privatizovaných závodov, ktoré po privatizácií zmenili majiteľov do 100%-ného vlastníctva – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
7. Odpustenie všetkých pôžičiek, leasingov, spotrebných úverov, hypoték, a to bez úžerníckeho navýšenia a exekučného vymáhania – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
8. Zabezpečiť vyriešiť odstránenie článku 7.odst.2 z Ústavy Slovenska – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
9. – ( Všetko za posledných 35 rokov zanedbanej demokracie na slovenský spôsob) Odstrániť korupciu – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
Len nevytŕčať z radu alebo je možné pokaziť súdny prípad pravdou . . . . . . .
10. Prešetriť, potrestať zlodejov z nekalej privatizácie, ale aj podvodníkov pandémie, vieme zrealizovať s víziou IOUP!
11. Odškodniť finančne, za 31 rokov demokracie samostatného Slovenska, občanov Slovenska, a to vo výške 300.000 , vieme zrealizovať s víziou IOUP! ……………………………..)))
wwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwww
TO sú RIEŠENIA !
Ako by , , Úrad štátnej starostlivosti “ riešil problémy dnešnej koalície ?
Ako by , , Úrad štátnej starostlivosti “ riešil problémy dnešnej koalície (otázka II. ) ?
Ako by , , Úrad štátnej starostlivosti “ riešil problémy dnešnej koalície (otázka III. ) ?
Ako by , , Úrad štátnej starostlivosti “ riešil problémy dnešnej koalície (otázka IV. ) ?
Ako by , , Úrad štátnej starostlivosti “ riešil problémy dnešnej koalície (otázka V. ) ?
Ako by , , Úrad štátnej starostlivosti “ riešil problémy dnešnej koalície (otázka VI. ) ?
Ako by , , Úrad štátnej starostlivosti “ riešil problémy dnešnej koalície (otázka VII. ) ?
Ako by , , Úrad štátnej starostlivosti “ riešil problémy dnešnej koalície (otázka VIII. ) ?
Ako by , , Úrad štátnej starostlivosti “ riešil problémy dnešnej koalície (otázka IX. ) ?
Ako by , , Úrad štátnej starostlivosti “ riešil problémy dnešnej koalície (otázka X. ) ?
Ako by , , Úrad štátnej starostlivosti “ riešil problémy dnešnej koalície (otázka XI. ) ?
Všetko sa dá ak sa chce !
Až by banky skrachovali : , , Viete , kedy a čo dostanete ? „
Kedy boli odtajnené spisy Winstona Churchilla o tretej svetovej vojne ?
lkjhgfdswwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwww
Spýtal som sa umelej inteligencie (Spýtať sa modelu ChatGPT): Ako by sa zlepšila ekonomika štátu, ak by sa všetky dane zrušili a bola by iba jediná daň z prevodu peňazí-transakcií ? ( ako príklad posielam maketu na 0,5% )
Tento diagram znázorňuje kolobeh peňazí v ekonomike — od úveru, cez výplaty a nákupy až po výnosy štátnej kasy zo súčasného systému daní (napr. 0,5 % z transakcií). Zároveň však ukazuje, ako veľká suma peňazí obieha ekonomikou, pričom štát získa len relatívne malý podiel.
Zmena: Zavedenie 3 % transakčnej dane namiesto viacerých iných daní (napr. DPH, odvody, daň z príjmu atď.) Ak by sa zaviedla jednotná transakčná daň vo výške 3 % na všetky finančné pohyby, tak by:
✅ Výhody:
Štát by vybral výrazne viac peňazí:
Pri každom pohybe (napr. úver, výplata, nákup, predaj) sa odvedie 3 % do štátnej kasy.
Ak by len v tomto jednoduchom kolobehu (z obrázka) každý krok niesol 3 % daň, výnos štátu by bol výrazne vyšší než pri súčasných 0,5 %.
Zníženie daňových únikov: Transakčná daň je jednoduchá, automatizovaná a ťažko sa obchádza. Odvádza sa pri každom prevode automaticky (napr. pri platbe kartou, bankovým prevodom). Odstránenie zložitosti daňového systému: Odpadli by rôzne zložité dane (DPH, daň z príjmu, odvody, firemné dane…). Zjednodušenie administratívy pre občanov aj podnikateľov.
📈 Záver:
Zavedenie 3 % transakčnej dane by mohlo výrazne zvýšiť príjmy štátu aj pri nižšej sadzbe, ak by sa aplikovala na každú transakciu. Takýto systém sa často navrhuje ako jednoduchý, efektívny a spravodlivý daňový model (napr. v návrhoch tzv. „Spoločenskej reformy“).
wwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwww
https://blog.pravda.sk/najcitanejsie-clanky/
video:
video:
Celá debata | RSS tejto debaty