Založ si blog

Ak chceme, aby zločiny demokracie boli zviditeľnené a potrestané a aj zločinci potrestaní a nie zabudnutí, potrebujeme súrne retribúciu !

Exprezidenti na spoločnej večeri sa dohodli, že Slovensko potrebuje nový volebný systém! Nesúhlasím! Slovensko nepotrebuje zmeniť systém, ale myslenie občanov! To bolo narušené evolučným vývojom a mediálnymi manipuláciami!!!


Pred každými voľbami , by mal občan odpovedať na krátky test, aby mohol byť pripustený k voľbám a vedel správne sa rozhodnúť a nie rozhodnutím štátu – nám, škodiť!
Čo je legislatíva?
Čo je Ústava?
Čo je to štát?
Načo sú nám poslanci parlamentu?
Má parlament národu slúžiť?
Preto. by všetci občania mali mať naštudované, čo je to retribúcia a pred každou politickou tribúnou kričať : ,, Chceme retribúciu, chceme retribúciu, chceme retribúciu !“
Ak, by voľby niečo riešili, dávno, by ich zrušili!

 

-II-
EVOLÚCIA SPOLOČENSKEJ ZODPOVEDNOSTI A JEJ PODSTATA
V STRATEGICKOM RIADENÍ

HAJNALKA NÉMETH
https://revue.vsdanubius.sk/sites/default/files/N%C3%A9meth%20H.%20-%20Evol%C3%BAcia.pdf
Abstrakt
Svet je zmietaný ekonomickými krízami, politickými a environmentálnymi problémami, ale
aj úpadkom kultúrnych hodnôt a krízou moderného človeka. Spoločným znakom uvedených
oblastí je zodpovednosť, ktorá nepatrí k typickým riešeným oblastiam, skôr pod etiku a
morálku. Otázkou je, nakoľko súvisia tieto oblasti a do akej miery sa ovplyvňujú. Odpoveď
na ňu možno nájsť v oblasti vzťahov v kontexte histórie ľudstva a historického vývoja
rôznych vedných disciplín. Príspevok je nabádaním k pokusom hľadať pôvod spoločenskej
zodpovednosti v historickom kontexte a v konkrétnych teóriách, ktoré sa stali hnacím
motorom rozvíjania a uplatňovania jej princípov v praxi. Možnosti využitia spoločenskej
zodpovednosti ako koncepcie pri strategickom riadení sú spojené s trvalo udržateľným
rozvojom a konkurencieschopnosťou organizácií.
Kľúčové slová: zodpovednosť, spoločenská zodpovednosť, historický vývoj, manažérska
koncepcia
Úvod
Spoločenská zodpovednosť má svoj evolučný vývoj, ktorý nezastavíme. Dobu, keď ľudia
začali chrániť životné prostredie, alebo keď prvýkrát deklarovali základné ľudské práva,
možno považovať za obdobie prvých iniciatív spoločenskej zodpovednosti. Ak sa len trocha
zamyslíme nad históriou ľudstva, možno tu vymenovať aj viac príkladov (napr. v starom
Ríme začali riešiť parlament a demokraciu). Globalizačné výzvy s technologickými zmenami
v súčasnosti vedú k tomu, že si organizácie začínajú uvedomovať nebezpečenstvo
nezodpovedného zaobchádzania so zdrojmi, kapitálom. Začína prevažovať snaha o
preukázanie schopnosti dodávať produkty a služby s ohľadom na potreby a očakávania celej
spoločnosti. Pri skúmaní spoločenskej zodpovednosti a jej vzniku by sa nemalo nikdy
zabúdať na jej mnohorozmernosť.
Cieľom príspevku je poskytnúť prehľad o spoločenskej zodpovednosti ako koncepcie a
strategického nástroja, ktorý sa stáva nielen fenoménom globálnej ekonomiky, ale ovplyvňuje
riadenie podnikov ziskovej i neziskovej sféry. Príspevok ponúka možnosť zoznámiť sa s
formami tohto nástroja a upozorňuje na možnosti využitia koncepcie v strategickom riadení.
Načrtáva genézu vzniku a formovania tejto koncepcie. Zavedenie koncepcie spoločenskej
zodpovednosti ako strategického nástroja vytvára výhody pre podniky.
Predkladaný príspevok vychádza z filozofického aspektu a obsahuje analýzu aktuálneho stavu
chápania tohto fenoménu. Máloktorá koncepcia je predkladaná z troch aspektov tak ako
spoločenská zodpovednosť a jej strategické chápanie (zahŕňajúca tri dimenzie). Napriek tomu
jej spochybňovanie trvá od predstavenia pred 50 rokmi. V posledných desaťročiach
nadobudlo charakter filantropie a charity, ktoré sa šíria z iných krajín aj do Európy. Prax
ovplyvňuje smerovanie vývoja tejto koncepcie a jej využitia vo svete, čo spôsobuje rozmach,
ktorý priťahuje množstvo teórií. Je tu pokus o znázornenie tej koncepcie, ktorá spoločenskú
zodpovednosť chápe ako strategický nástroj.
Fenomén pojmu zodpovednosť
Pojem zodpovednosti patrí k našim najfrekventovanejším slovám v súčasnosti. Je to pojem,
ktorý prešiel dlhým historickým vývojom. Aká je teda situácia v postmodernej dobe, na ktorú
je charakteristická kríza globálnych problémov? Ak sa zamyslíme, čo stálo na začiatku zmien
a čo tieto zmeny determinovalo v priebehu vývoja ľudstva, odpovede určite nájdeme.
S postupným zoslabovaním systému hodnôt a zosilňovaním globalizačných procesov sa
stretávame najmä v súčasnosti, keď civilizačná činnosť na čele s vedecko-technickým
vývojom a devastáciou životného prostredia ohrozujú ľudstvo, najmä nerešpektovaním
základných etických hodnôt. Civilizačná činnosť dosahuje nepredvídané rozmery.
Postindustrializmus s rozvojom informačných technológií (informačná spoločnosť) zasahuje
do všetkých oblastí spoločenského života. Je nepravdepodobné, že organizácia, ktorá pocíti
dopad postmoderny a globalizácie, by nepodnikla minimálne opatrenia vo svojom prostredí.
V neposlednom rade musíme mať na zreteli ešte oblasť, na ktorú sa zabúda – nielen
informačné technológie ovplyvňujú organizácie a ich napredovanie, ale platí to aj opačne.
Popri súčasných zásadných spoločenských a kultúrnych zmenách, ktoré menia hodnoty
súčasného človeka, vo svete sa zameriava na ekonomickú prosperitu a zisk, personalizáciu
(posilňovanie individuality človeka) ako základnej hodnoty ( Lipovetsky, 2008).
Spoločenská zodpovednosť patrí v rámci koncepcií, resp. manažérskych nástrojov medzi tie,
ktoré ponúkajú možnosť zosúladiť oblasť ekonomickej výkonnosti, angažovanosť a lojalitu
zamestnancov, a to všetko s ohľadom na životné prostredie. Nízke zastúpenie uplatňovania
princípov spoločenskej zodpovednosti umožňuje využiť priestor pre jej podporu vytvorením
mechanizmov stimulujúcich k presunom manažérskych nástrojov v organizáciách. Špecifiká
potrieb organizácií je žiaduce zohľadniť v implementovaných manažérskych nástrojoch, ako
je aj koncepcia a nástroj spoločenskej zodpovednosti (model ZET, ISO 26000 a pod.).
Najväčších priateľov koncepcie spoločenskej zodpovednosti nájdeme medzi systémami
manažérstva kvality, ako je model CAF alebo model výnimočnosti EFQM. Orientácia
na ekonomický výkon môže generovať potrebné financovanie aktivít, umožní rozvoj
inovačných aktivít a s ním spojené zvýšenie konkurenčnej schopnosti organizácie.
Organizácia nemusí uplatniť aktivity, ktoré nebudú mať výstupy relevantné pre hospodársku
prax. Manažment zohráva pri uplatnení princípov spoločenskej zodpovednosti, najmä
pri zodpovednosti ako jedného z nosných pilierov morálnej spoločnosti nenahraditeľnú úlohu.
Stáva sa príkladom na vytvorenie spolupráce medzi neziskovými organizáciami a praxou.
Otázkou je, či existuje nejaký súvis medzi celospoločenským vývojom a zodpovednosťou
jednotlivca, resp. jednotlivcov. Otázka zodpovednosti, resp. spoločenskej zodpovednosti nie
je nová. Je obsiahnutá v úvahách zameraných smerom k viacerým problematikám a oblastiam
spoločenského života (napr. právo, morálka a pod.), t.j. je predmetom dávnych filozofických
diskusií a je v súčasnosti chápaná ako nová etická paradigma. Je však potrebné zamyslieť sa,
nakoľko je zodpovednosť zlučiteľná s jednotlivými vednými disciplínami a nakoľko je závislá
od histórie ľudstva v prepojení na etiku, politiku a právo či iných oblastí.
S prehľadom o evolúcii spoločenskej zodpovednosti možno podniknúť kroky na svojej ceste
k lepšiemu pochopeniu a prepojeniu jej základných oblastí, ako hospodárstvo, ľudské zdroje
a prostredie. Prvou úlohou by malo byť vysvetlenie, či existuje vôbec nejaký spoločenský
problém. Ide o základný rozdielny problém zahrňujúci fungovanie ekonomiky a spoločnosti
(na úrovni štátu). Ekonomické problémy sú spojené s aktuálnou situáciou sociálnej sféry,
ďalej ekologickými otázkami, ako aj politickou klímou i kultúrou, t.j. všetko so všetkým
súvisí.
Komplikovaný fenomén zodpovednosti (má rozličné významy) a jeho previazanosť so
spravodlivosťou a konaním voči spoločnosti ako takej sťažuje situáciu pri zohľadnení jeho
dimenzie a miery v podnikateľskom živote nielen z aspektu manažéra, resp.
majiteľa/konateľa, ale aj organizácie.
Zodpovednosť má vymedzené podmienky svojho vzniku a vývoja. Ak chceme pôvod overiť,
treba odpovedať na otázky: Čo je zodpovednosť, čo alebo kto garantuje zodpovednosť? Kde
má spoločenská zodpovednosť svoje korene a ako sa rozvíjala po jednotlivé stáročia?
Zodpovednosť patrí k tematickým oblastiam, ktorými sa etika zaoberala od svojich počiatkov,
zároveň však úzko súvisí s princípom spravodlivosti. Zodpovednosť, podobne ako
spravodlivosť, má v dejinách vplyv na formovanie hospodárskeho života. Zodpovednosť
v sebe zahŕňa ideu záväzku a sľubu (Villey, 1977). Morálna zodpovednosť teda súvisí s
ľudskou dôstojnosťou vďaka autonómii, od ktorej závisí. Zakladá sa na slobode (ako jedna
z nutných podmienok tradičnej morálnej zodpovednosti) a schopnosti racionálneho konania
(Lévy‑Bruhl, 1884).
Vývoj ľudstva od starovekých rímskych zákonov cez dnešný stav e-commerce, cez vývojové
štádiá sociálnych reforiem, ako aj expandujúcich podnikov, až po záverečné štádiá druhého
svetového povojnového obdobia je dokumentovaný. Pocit zodpovednosti sa má mravnému
subjektu stať atribútom života tak, aby sa rozhodoval a konal s ohľadom na dôsledky jeho
konania (Gluchman, 1994). Otázne je, či človek prevzal zodpovednosť za (predvídateľné)
následky svojho konania (Weber, 1990).
Pojem zodpovednosti je predmetom dávnych filozofických diskusií (napr. Aristoteles – teória
dobrovoľného alebo morálneho konania) (Rojka, 2016). Z určitého aspektu zmysel pojmu
zodpovednosti sa stráca, nastáva kríza zodpovednosti (Engel, 1995), pritom sa nastoľuje
otázka etablovania zodpovednosti ako etickej paradigmy. Otázne je, či je možné súhlasiť s
výrokom o modernej spoločnosti, že sa stala beztvarou masou jedincov (Saint – Exupéry).
Pri hľadaní pôvodu moderného konceptu zodpovednosti môžeme vychádzať z prístupu
Pufendorfa (prirodzenoprávna teória), ktorý sa zameriaval na úzku spojitosť zodpovednosti
a povinnosti, i z prístupu Teilharda a jeho pohľadu na evolúciu (prejav jednotiaceho
stvoriteľského pôsobenia; zmysel evolúcie a jej konečného smerovania).
Moderná koncepcia zodpovednosti sa spája s filozofickými premisami morálky povinnosti, t.j.
zodpovednosť neexistuje bez záväzku (Giuliani, 2012). „Implikuje princípy správania človeka
ako morálnej a zodpovednej bytosti, a to do tej miery, do akej človek neočakáva odplatu za
svoje činy zvonka, ale do akej si záväzky stanovuje sám na základe uznania seba samého ako
slobodnej príčiny svojho konania” (Smreková, 2010, s. 898). V tomto smere je možné
spomenúť Mouniera a jeho názor na vybudovanie spoločnosti, ktorá vytvára priestor na
sebarealizáciu jednotlivca a stáva sa spoločenstvom osôb, ľudí, a to
s rešpektovaním základných etických hodnôt. Vytvorenie takejto spoločnosti, označenej ako
personalistická, zahŕňa aj požiadavku zodpovednosti, t.j. ľudia sú si vedomí, že sú členmi
jednotného spoločenstva, je žiaduce brať ohľad na potreby druhých. A práve konanie so
zreteľom na iných je konaním zodpovedným (Vargová, 2002).
Na tomto mieste sa dá konštatovať, že sa jedná o termín vyskytujúci sa v mnohých
významoch. Otázkou je, či má význam uchopiť tento pojem z rôznych aspektov.
Historický vývoj spoločenskej zodpovednosti
Po krátkom priereze vývoja v chápaní zodpovednosti je možné objasniť vývoj vnímania
spoločenskej zodpovednosti.
V súčasnosti sa environmentálne problémy sveta vnímajú ako vyústenie globalizácie. Z čoho
však problémy pramenia? Z neprimeraného využitia prírodných zdrojov? Nemohli by sme tu
hovoriť o zlyhaní zodpovednosti? Teda súčasné problémy sveta sú výrazom krízy ľudstva či
krízy spoločenských hodnôt?
O spoločenskej zodpovednosti sa intenzívnejšie píše len od 20. storočia, a to so zameraním na
podnikateľskú sféru. Historický vývoj spoločenskej zodpovednosti možno rozdeliť do
rôznych období. Nasledovný prehľad vývoja chápania koncepcie, najmä samotného výrazu
zodpovednosti poskytuje informácie s udalosťami, ktoré ovplyvnili smerovanie dejín, a to
berúc do úvahy prvé formy a iniciatívy spoločensky zodpovedného správania organizácií.
Získanie širšieho prehľadu o termíne „zodpovednosť“ v celospoločenskom ponímaní
umožňuje začleniť tento výraz do rámca širšieho diskurzu, keďže sa rozšírila nielen idea
„sociálnej zodpovednosti“, ale aj idea „spoločenskej zodpovednosti“. Uplatnenie princípov
spoločenskej zodpovednosti vidieť na celom svete najmä od 50. rokov 20. storočia, odkedy je
spoločenská zodpovednosť považovaná za akýsi globálny fenomén a trend.
Vývoj spoločenskej zodpovednosti možno členiť na nasledovné fázy s vývojom jedinečných
trendov (Matten, Moon, 2005; Carroll, 2008; Johnson, 2010; Chaffee, 2017; Németh, 2018):
1) Sociálna zložka v podnikateľskej sfére bola prítomná od starovekých čias, keď sa
začali písať rímske zákony (azyly, domovy pre chudobných a starých, nemocnice
a sirotince). Zmena nastala po období kultúrneho zlomu (1349 – 1350) a následne, keď
vypukla morová epidémia (15. storočie). Výrazné zmeny nastali v období renesancie
a humanizmu, t.j. v období paradigmatických zmien v kultúre a vedecko-technických
objavov. Organizácie boli považované za nástroj sociálneho rozvoja, a tak sa
spoločenská zodpovednosť rozšírila v 16. a 17. storočí (Chaffee, 2017). 18. storočie je
však známe ako obdobie osvietenstva, na ktoré bolo charakteristické:
o sociálne svedomie – prehĺbenie racionalizmu a vplyv na utváranie hodnôt,
o rýchly ekonomický rast,
o vytváranie systémov sociálneho zabezpečenia s paternalistickým prístupom
zameraným na ochranu a udržanie zamestnancov,
o spoločnosti sa začali venovať zlepšovaniu kvality života.
V 19. storočí za zaznamenal výrazný rozvoj vedy a techniky a zrodil sa masový
človek. Koncom 19. storočia sa filantropické úsilie opäť zameriavalo na vytváranie
schém sociálneho zabezpečenia.
2) 20. storočie a vytváranie systémov sociálneho zabezpečenia – toto obdobie sa
rozoberie do nasledovných etáp s uvedením charakteristických zmien na dané
obdobie:
a) 1900 – 1930 ( Matten, Moon, 2005; Carroll, 2008):
o presadzované sociálne reformy – prijatá osobitná legislatíva založená na
spoločenských zodpovednostiach,
o rastúca úroveň urbanizácie a industrializácie,
o na trhu práce nové obavy a výzvy pre poľnohospodárov (nové vzájomne
prepojené hospodárstvo),
o vytváranie odborov zameraných na zlepšenie pracovných podmienok (obavy
zo straty rodinných hodnôt),
o prevzatie zodpovednosti za vyváženie maximalizácie ziskov (vytváranie a
udržiavanie rovnováhy s požiadavkami klientov, pracovnej sily a komunity).
b) Po druhej svetovej vojne sa zosilnili požiadavky na spoločenskú zodpovednosť
(napr. v prípade zničeného európskeho hospodárstva a zničenej infraštruktúry).
Požiadavky hospodárskej pomoci (chápané ako zodpovedné správanie) boli
stanovené a stali sa základom pre obnovu zničenej Európy. Filantropia sa stala
súčasťou nadnárodných korporácií s princípmi ako správcovstvo a dobročinnosť.
c) 50. a 60. roky 20. storočia sa označujú ako moderné obdobie spoločenskej
zodpovednosti (filantropická éra). Záujem o uplatnenie tejto koncepcie bol
ovplyvnený rastúcou informovanosťou o hnutiach ako protestnou kultúrou
(občianske práva a protivojnové protesty).
Obdobie 1953 – 1967 je charakterizované využívaním strategického darcovstva
spojeného s obchodnými záujmami (investície a strategické partnerstvá s
komunitami). Rozšírilo sa povedomie o celkovej zodpovednosti za podnikanie a
jeho zapojenie do komunitných záležitostí. V období 1968 – 1973 sa spoločnosti
začali zameriavať na spoločenské problémy, ako rasová diskriminácia, problémy
so znečistením.
d) V 70. rokoch 20. storočia vzrástlo povedomie o spoločenskej zodpovednosti
a charakteristické boli jedinečné trendy, vysoká inflácia a energetická kríza.
Chápanie spoločenskej zodpovednosti (ako produkt procesu industrializácie) bolo
ovplyvňované sociálnymi hnutiami a novými právnymi predpismi. S rozvojom
internacionalizácie úlohy nadnárodných korporácií sa čoraz viac dotýkali aj iných
oblastí než zvyknutých (Matten, Moon, 2005).
V období 1974 – 1978 spoločnosti začali riešiť otázky spoločenskej zodpovednosti
(napr. zmena správnych rád, preskúmanie podnikovej etiky, zverejňovanie
spoločenských výsledkov). Zameriavalo sa na to, čo by organizácie mohli urobiť
pre zlepšenie sveta.
e) V 80. rokoch 20. storočia nastali zmeny, keďže rozvíjajúce sa podniky zaujímali o
zvyšovanie výkonnosti zamestnancov. V tomto období sa vytvorili nové nástroje a
modely zamerané na hodnotenie spoločenskej zodpovednosti. Ako príklad možno
uviesť nasledovné:
o Tuzzolino a Armandi (1981) predložili rámec potrebnej hierarchie,
prostredníctvom ktorého možno hodnotiť spoločensky zodpovedné správanie
na základe piatich kritérií (ziskovosť, organizačná bezpečnosť, príslušnosť k
odvetviu, postavenie na trhu a konkurencieschopnosť, sebarealizácia),
o Strand (1983) navrhol systémový model, ktorý uvádzal spojenie medzi
organizáciou a jej spoločenskou zodpovednosťou, reakciou a reakciami
identifikujúc vnútorné a vonkajšie účinky správania organizácií,
o začali sa preskúmať súvislosti spoločenskej zodpovednosti a finančnej
výkonnosti organizácií,
o Wartick a Cochran (1985) preformulovali Carrollovo chápanie spoločenskej
zodpovednosti do rámca zásad, procesov a sociálnych politík.
f) 90. roky 20. storočia – charakteristický je trend rastúceho záujmu o spoločenskú
zodpovednosť chápanú ako výsledok medzinárodného prístupu k trvalo
udržateľnému rozvoju v spojení s globalizáciou. Spoločenská zodpovednosť sa
vníma ako výsledok nových foriem zapojenia zainteresovaných strán, zvýšených
požiadaviek a vládnej regulácie. Pre nadnárodné korporácie znamenalo nové
príležitosti (Carroll, 2015) s argumentmi založených na:
o udržateľnosti,
o podnikateľskej etike,
o výkonnosti,
o ekologickom marketingu,
o teórii zainteresovaných strán,
o teórii občianstva.
3) 21. storočie a globálne uznanie koncepcie – medzinárodné certifikácie určené na
riešenie spoločenskej zodpovednosti mali vplyv na globálne uznanie tejto koncepcie.
Manifest je kľúčovým dokumentom (CSR Europe 2016) z toho dôvodu, že uvádza
strategický prístup s cieľom zabezpečenia vytvárania hodnôt pre svoje zainteresované
strany (CSR Europe 2016). Manifest sa zameriava na vytváranie hodnoty v kľúčových
oblastiach, ako:
o spoločenský vplyv prostredníctvom podpory zodpovedných a udržateľných
obchodných praktík,
o angažovanosť a spokojnosť s členstvom v CSR Europe, ktorá má zaručiť
kontinuitu práce pri dosahovaní poslania a spoločenského vplyvu,
o finančná stabilita,
o zapojenie zamestnancov (individuálny rozvoj a investície do organizačných
kapacít),
o hodnotenie vplyvov na životné prostredie s cieľom určiť oblasti zlepšenia.
V súčasnosti sa uplatňuje strategický prístup spoločenskej zodpovednosti, ktorý je
rozpracovaný z rôznych aspektov a viacerí odborníci sa venovali takémuto prístupu (pozri
Smith, 2001; Lantos, 2001; Freeman, 2001; Friedman, Miles, 2002; Marrewijk, 2003;
Werther, Chandler, 2005; Porter, Kramer, 2006; Husted, Allen, 2007; Heslin, Ochoa, 2008).
Od roku sa do povedomia verejnosti dostáva aj prepojenie zdieľanej hodnoty s
koncepciou spoločenskej zodpovednosti (Porter, Kramer, 2011; Trapp, 2012) označená ako
tretia generácia koncepcie, pritom sa však zameriava na optimalizáciu hodnoty (nový
komponent strategickej spoločenskej zodpovednosti – pozri Chandler, Werther, 2013; Carroll,
2015; Chandler, 2016).
Čo môžeme predpokladať, aké sú perspektívy vývoja tejto koncepcie a samotnej hodnoty
„zodpovednosti“? Dá sa hovoriť, že uplatnenie princípov spoločenskej zodpovednosti smeruje
k zlepšeniu kvality života spoločnosti, udržateľnému rozvoju a k zachovaniu etických hodnôt?
Ďalšou otázkou je: Akú „zodpovednosť“ prebudiť (alebo aspoň ochotu meniť sa a prevziať
viac zodpovednosti za svoje činy) a ako priviesť ľudí a vlády k činom, resp. v akej miere sa
dá prebudiť záujem o problémy spoločnosti? Rozmer zodpovednosti by mal ukazovať a aj
v budúcnosti ukázať smer celej spoločnosti, organizáciám rôzneho typu, ako aj
samotnej krajine.
Berúc do úvahy súčasné problémy, ich podstatu tvorí práve zodpovednosť a jej dimenzia.
Existuje pokus o obnovu idey zodpovednosti voči celej spoločnosti? Odpovede nám dávajú
určitý smer, ktorý predurčuje budúcnosť ľudstva. Netreba však zabúdať, že súčasnosť je
zložitejšia ako predtým. Ak je možné hovoriť o budúcnosti ľudstva, tak len v kontexte
dimenzie a miery zodpovednosti.
Ekonomická evolúcia, vzácne zdroje a zodpovednosť
Smith v Bohatstve národov hovorí, že spontánne procesy trhovej ekonomiky pomáhajú
presúvať vzácne zdroje tam, kde sú najviac potrebné, ďalej zabezpečujú, že každý môže robiť
to, v čom má komparatívnu výhodu a všetky činnosti sú prispôsobené dostupnosti zdrojov,
preferencii ľudí a technológiám.
Rovnako dôležité je upozorniť na to, kto je za evolúciu zodpovedný. Sú to rozhodnutia
jednotlivcov – zákazníkov, t.j. tlak spotrebiteľského výberu. Pre dosahovanie ekonomických
aktivít je žiaduce vytvoriť mechanizmy podpory spolupráce v rámci organizácií a zapojenie
všetkých zainteresovaných strán do uplatnenia tejto koncepcie už na národnej úrovni.
Je tu na mieste, aby sa spomenuli tri spoločné črty trhového procesu a evolúcie. Ekonomická
teória hovorí, že zisk a strata znamenajú nástroj prevedenia nápadov na spoločného
menovateľa takzvanej „spoločenskej vhodnosti“ a odobratia vzácnych zdrojov. Zdroje sú
alokované a technológie využité tak, aby boli preferencie spotrebiteľov uspokojené. Je teda
možné identifikovať dosah (ne)zodpovednosti na celú spoločnosť?
Dedičnosť tvorí prienik medzi interpretovaním fungovania trhu a evolučnými procesmi,
pritom cenová štruktúra zabezpečuje vývoj kultúrnej evolúcie v oblasti výrobných procesov.
Ako už vieme, v procese objavovania nových informácií, trhový mechanizmus prináša
jedinečné možnosti inovácie a kreativity. Je možné tieto jedinečné možnosti využívať
zodpovedným prístupom, t.j. zodpovedne voči celej spoločnosti?
Vývoj smeruje k vzťahovo-relačnému marketingu s nadviazaním strategických partnerstiev a
dlhodobej spolupráce, interaktívnym vzťahom a dialógom medzi všetkými zainteresovanými
stranami organizácie s cieľom poznať zákazníka a jeho potreby. Strategický model
spoločenskej zodpovednosti má byť udržateľný a mal by mať priestor na uplatňovanie
zodpovednosti a ľudskosti ako hodnoty vo všetkých troch dimenziách: ekonomickej, sociálnej
a environmentálnej. Dokázali by sme identifikovať dimenziu a mieru zodpovednosti
v kontexte organizácie akéhokoľvek typu? Ak sa to koná s rešpektovaním základných
etických hodnôt, tak s ktorými a v akej miere? Ďalšie otázky sa vynárajú v súvislosti s
riešením problému zodpovednosti v kontexte konkrétnych organizácií.
Popularita „spoločenskej zodpovednosti“ rastie postupne a tento trend môže viesť k rozvoju
koncepcie strategického rámca trvalej udržateľnosti. Spoločenská zodpovednosť je koncepcia
a životný štýl v jednom, ktorá má svoje významné miesto vo všetkých organizáciách.
Možnosti využitia koncepcie spoločenskej zodpovednosti
Koncepciu spoločenskej zodpovednosti, resp. konať zodpovedne je v organizáciách žiaduce
uplatniť. Rešpektovanie základných etických hodnôt je nesmierne dôležité. Je potrebné
uvažovať o miere individuálnej zodpovednosti v rámci kolektívu? Ak áno, tak ako to
premietnuť do kolektívnej zodpovednosti a v akej miere sa to má uplatniť?
Poukázať na zodpovednosť, ktorá ovplyvňuje formovanie hospodárskeho života, sa dá
prostredníctvom prierezu ponímania zodpovednosti vo vzťahu k dôsledkom konania.
Musíme si uvedomiť to, že efektívne využívanie koncepcie v praxi, no zároveň koncepcia
spoločenskej zodpovednosti (pomocou modelu ZET, resp. iným modelom, normami a pod.)
môže poslúžiť ako jeden z nástrojov na vytváranie, dodržiavanie a zlepšovanie systému v
súkromnej alebo verejnej sfére, v nezávislosti od veľkosti subjektu, v ktorých sa tak dostáva
do popredia záujmu a už dávnejšie sa uplatňuje v nadnárodných korporáciách.
Keďže cieľom je momentálne „zadovážiť“ si takú predstavu o tejto koncepcii, ktorá by sa
dala zakomponovať do stratégie organizácie a tiež do plánov vo vzťahu k zákazníkom
a dodávateľom a iným organizáciám, zdá sa, že ako nástroj pre riadenie a prepojenie troch
kľúčových oblastí – ekonomická výkonnosť, sociálna angažovanosť, environmentálna
zodpovednosť – je najprijateľnejším prístupom k trvalo udržateľnému rozvoju aj pre malé a
stredné podniky. Mohli by sme si klásť nasledovné otázky:
o Aké výhody má koncepcia spoločenskej zodpovednosti?
o Aké sú možnosti využitia koncepcie spoločenskej zodpovednosti?
Výhody uplatnenia spoločenskej zodpovednosti v porovnaní s inými manažérskymi
modelmi vidieť v nasledovných silných stránkach uplatnenia koncepcie spoločenskej
zodpovednosti:
o Pridaná hodnota – hodnota pre spoločnosť, ako aj pre organizáciu.
o Aktér zmeny – udávajúci smerovanie.
o Líderstvo.
o Posun fungovania organizácie bližšie k trvalo udržateľnému rozvoju.
o Dobrá povesť.
o Konkurenčný faktor.
Je možné využiť koncepciu spoločenskej zodpovednosti v redefinovaní hodnotových
reťazcov a vo vnímaní produktov / služieb.
Spoločenská zodpovednosť ako nástroj podporujúci stratégiu organizácie
Princíp tvorby pridanej hodnoty presahuje klasické rozdelenie zodpovednosti podnikov a
zodpovednosti vlády alebo spoločnosti (Porter, Kramer, 2011), pritom programy spoločenskej
zodpovednosti sa zameriavajú väčšinou na povesť organizácie, resp. ako súčasť public
relations majú iba obmedzené spojenie s podnikaním. Podnikové činnosti a procesy by mali
byť chápané ako hodnototvorné aktivity s celospoločenským dopadom (napr. v rámci kvality).
Z uvedených vyplýva, že je potreba chápať túto koncepciu nielen ako nástroj zviditeľnenia sa
organizácií, ale aj ako uplatnenie etiky v podnikaní, t.j. zodpovedného prístupu k spoločnosti
a ako uplatnenie koncepcie trvalo udržateľného rozvoja, s ktorým sa dá dosiahnuť
konkurenčná výhoda a konkurencieschopná organizácia (Németh, 2016).
Ako je možné riadiť organizáciu pomocou tohto nástroja, resp. ako uchopiť spoločenskú
zodpovednosť pri zostavení stratégie?
Stratégia uplatnenia koncepcie spoločenskej zodpovednosti do veľkej miery súvisí so
stratégiou na úrovni organizácie, ako aj so schopnosťou manažérov včas reagovať na zmeny
trhu, so schopnosťou vytvárať alternatívy riešení a v neposlednom rade to súvisí
s dôslednosťou a rozhodnutiami ako takých na strategickej úrovni. Hodnotová inovácia by
mohla byť základným kameňom stratégie, ktorá je založená na zvyšovaní hodnoty pre
zákazníka a spoločnosť. Rozhodujúce je však uplatnenie celostného prístupu k riadeniu
organizácie a k etickým hodnotám, t.j. kultúre. Kľúčovú úlohu zohráva integrácia koncepcie
spoločenskej zodpovednosti do podnikateľskej stratégie. Pod integráciou chápem spájanie
(prepojenie, respektíve mix) všetkých prvkov, funkcií, systémov, metód, nástrojov a
technológií o firme, a to v záujme dosahovania synergických efektov.
Vzhľadom na vyššie uvedené výhody uplatnenia tejto koncepcie je možné to premietnuť do
strategických opcií, berúc do úvahy aj cieľ z krátkodobého a dlhodobého časového hľadiska
(pozri Galbreath, 2006).
V nižšie uvedenej tabuľke je možné vidieť tri oblasti/dimenzie spoločenskej zodpovednosti,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto koncepcie. Za významný možno považovať celostný
prístup, ktorý by mohol viesť k včasnému rozpoznaniu zdrojov rizík, zameranie sa na
príležitostí a neustále zlepšovanie sa, čo však vyžaduje okrem iného aj uplatnenie cyklu
PDCA. Uplatnenie vyššie spomenutých prístupov umožní presadzovať záujmy manažmentu
každej organizácie tak, že budú akceptovateľné a pozitívne vnímané všetkými
zainteresovanými stranami, čím by sa mala dosiahnuť požadovaná konkurenčná výhoda
a konkurencieschopnosť.
Sociálna oblasť Ekonomika Životné prostredie
Cieľ spoločensky zodpovedná organizácia
Zodpovedný zamestnávateľ Konkurencieschopná organizácia Environmentálny líder
výkonnosť zamestnancov zodpovedný rozvoj zodpovedný voči spoločn.
Cesta Stratégia riadenia ĽZ Obchodné & ľudské práva
Brand management Podpora trvalo udržateľného rozvoja Stratégia ochrany
a starostlivosti o životné
prostredie
Produkty s ohľadom na
životné prostredie_________
Rozvíjanie ľudského kapitálu Podpora inovácií Manažérstvo Budovanie vzťahov
a plán. kariéry kvality a rizík a spolupráca_________
Zodpovednosti a právomoci Orientácia na zákazníka Angažovanosť a iniciatívy
Filantropia,charita
Ľudské zdroje – angažovanosť, strategické schopnosti, otvorená komunikácia a spolupráca
Kultúra a hodnoty organizácie, etické správanie

* Koncepcia v sociálnej oblasti má zásadný vplyv, v ekonomickej oblasti má stredný až vysoký vplyv; v tretej oblasti vidieť
malý strategický vplyv s minimálnym sociálnym dopadom na organizáciu (krátkodobé prínosy a k dispozícii obmedzené
finančné prostriedky).
Tabuľka 2 Stratégia spoločenskej zodpovednosti zohľadňujúca jej tri oblasti (dimenzie)
Zdroj: vlastné sprac.
Náčrt: Ako zavádzať systém manažérstva spoločenskej zodpovednosti?
Organizácia bude pripravená konať rýchlo zoči-voči neočakávanej turbulencii. Nadväzujúc na
kontinuitu možno spomenúť cyklus PDCA z dôvodu. Možno tak identifikovať aj cyklus
riadenia spoločenskej zodpovednosti, ktorý je založený na neustálom zlepšovaní a možno ho
zhrnúť nasledovne (Németh, 2016):
o identifikácia zdrojov, rizík/príležitostí, ako aj nesprávnych reakcií manažmentu na
zmeny,
o plánovanie: zahŕňa plán systému, zostavenie kľúčových alternatív a stratégií, výber
stratégie,
o implementácia plánu strategického riadenia,
o kontrola,
o dosiahnutie udržateľnosti.
Vedenie musí zvážiť, či použije pre svoju stratégiu systém manažérstva spoločenskej
zodpovednosti s mnohými ďalšími modelmi a metódami (napr. Balanced Scorecard), ktoré
väčšinou nevyužijú, alebo im bude stačiť jeden nástroj umožňujúci implementáciu stratégie
spoločenskej zodpovednosti (napr. model ZET, model CAF).
Záver
Doterajšie skúsenosti poukazujú na nedostatočný transfer informácií o spoločenskej
zodpovednosti od profesionálov k verejnosti a možnostiach využitia tejto koncepcie.
Dostatočná spolupráca rôznych typov organizácií by spôsobila prenos informácií aj medzi
sektormi, ktoré ovplyvňujú krajinu presadiť nové prístupy a manažérske nástroje. Spolupráca
by zviditeľnila aj skúsenosti menších podnikov, t.j. „best practise“. V tomto smere by bolo
žiaduce rôznymi nástrojmi motivovať organizácie a štátnu správu na využívanie služieb
verejnej správy v oblasti presadenia systémov manažérstva kvality a spoločenskej
zodpovednosti.
V súčasnosti sa viac ako kedykoľvek predtým vynára požiadavka dialógu medzi
profesionálmi, orgánmi štátnej správy a organizáciami rôzneho typu o tom, ako sa
zodpovedne správať a vykonávať činnosti so zameraním na trvalo udržateľný rozvoj, a to
v súlade s požiadavkami spotrebiteľov, zamestnancov, všetkých zainteresovaných strán
v synergii so životným prostredím a celou spoločnosťou. V príspevku išlo o skúmanie
možností uplatnenia koncepcie spoločenskej zodpovednosti v prostredí organizácií, v praxi.
Domnieva sa, že informačná spoločnosť potrebuje práve takýto prístup s uplatnením
komplexnej dimenzie riešenia zodpovednosti na úrovni všetkých organizácií.
Na záver si dovolím stručne dodať, že problémy súčasného sveta je možné vnímať a chápať
najmä ako dôsledok evolúcie ľudstva. Spoločenská zodpovednosť ako hodnota, ale aj ako
koncepcia je aktuálnou záležitosťou, v ktorej môže zohrať významnú úlohu každý z nás, ako
i každá jedna organizácia, ktorá chce konať zodpovedne voči všetkým zainteresovaným
stranám, voči celej spoločnosti a dbať na trvalo udržateľný rozvoj našej krajiny. Túto
skutočnosť som chcela vyzdvihnúť a vyzvať tých, ktorým záleží na budúcnosti, aby heslo
„konať zodpovedne“ bolo viac než len trendom.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
CARROLL, A. B. 2015. Corporate social responsibility: The centerpiece of competing and
complementary frameworks. In Organizational Dynamics. 2015, roč. 44, č. 2, s. 87–96.
COCHRAN, P. L. – WOOD, R. A. 1984. Corporate social responsibility and financial
performance. In The Academy of Management Journal. 1984, roč. 27, č. 1, s. 42–56.
CHAFFEE, E. C. 2017. The origins of corporate social responsibility. In University of
Cincinnati Law Review. 2017, roč. 85, s. 347–373.
CHANDLER, D. 2016. Strategic corporate social responsibility: sustainable value creation.
USA: SAGE Publications, 2016.
CHANDLER, D. – WERTHER, W. B. 2013. Strategic corporate social responsibility:
stakeholders, globalization, and sustainable value creation. 3. vyd. USA: SAGE Publications,
2013.
ENGEL, L. 1995. La responsabilité en crise. 1995.
FRIEDMAN, A. L. – MILES, S. 2002. Developing stakeholder theory. In Journal of management
studies. 2002, roč. 39, č. 1, s. 1–21.
FREEMAN, R. E. 2001. A stakeholder theory of the modern corporation. In Perspectives in
Business Ethics Sie. 2001, č. 3, s. 144.
GALBREATH, J. 2016. Corporate social responsibility strategy: Strategic options, global
considerations. In Corporate Governance International Journal of Business in Society. 2006,
roč. 6, č. 2, s. 175-187.
HABISCH, A. a kol. (eds.). 2005. Corporate Social Responsibility. Across Europe, Heidelberg:
Springer Berlin, 2005.
HESLIN, P. A. – OCHOA, J. D. 2008. Understanding and developing strategic corporate social
responsibility. In Organizational Dynamics. 2008, roč. 37, č. 2, s. 125–144.
HUSTED, B. W. – ALLEN, D. B. 2007. Strategic corporate social responsibility and value
creation among large firms: Lessons from the Spanish experience. In Long Range Planning.
2007, roč. 40, č. 6, s. 594–610.
JOHNSON, T 2010. A Critical Examination of Firestone’s Operations in Liberia: A Case Study
Approach. Authorhouse, USA, 2010. s 28-33.
KALAJTZIDIS, J. 2010. Princíp zodpovednosti a princíp spravodlivosti vo finančnej etike. In 5.
študentská vedecká konferencia[elektronický zdroj] : zborník príspevkov. Prešov: Prešovská
univerzita v Prešove, 2010.s. 220-227.
LANTOS, G. P. 2001. The boundaries of strategic corporate social responsibility. InJournal of
Consumer Marketing. 2001. roč. 18, č. 7, 595–632.
LÉVY‑BRUHL, L. 1884. L’idée de responsabilité. Paris: Labrairie Hachette, 1884.
LIPOVETSKY, G. 2008. Éra prázdnoty. Úvahy o současném individualismu. Praha: Prostor,
2008.
MATTEN, D. – MOON, J. 2005. A Conceptual Framework for Understanding CSR. In
HABISCH, A. a kol. (eds.). 2005. Social Responsibility across Europe. Berlin: Springer, 2005.
č. , s. 335-356.
MARREWIJK, M. 2003. Concepts and Definitions of CSR and Corporate Sustainability:
Between Agency and Communion. In Journal of Business Ethics. 2003, roč. 44, č. 2, s. 95-
105.
NÉMETH, H. 2016. Spoločenskou zodpovednosťou ku konkurencieschopnejšej firme. In
Kvalita a spoločenská zodpovednosť. 2018, roč. 24, č. 4, s. 22-27.
NÉMETH, H. 2018. Od výkonnosti k hodnoteniu spoločenskej zodpovednosti. In Kvalita
a spoločenská zodpovednosť. 2018, roč. 25, č. 2, s. 9-55.
PORTER, M. E. – KRAMER, M. R. 2011. Creating shared value: How to reinvent capitalism and
unleash a wave of innovation and growth. In Harvard Business Review. January –
February2011. s. 62-77.
PORTER, M. E. – KRAMER, M. R. 2006. Strategy & Society. In Harvard Business Review.
2006, December, s. 1–16.
ROJKA, Ľ. 2016. Variácie morálnej zodpovednosti. In Studia theologica. 2016, roč. 18, č. 2, s.
135-154.
SMREKOVÁ, D. 2010. What Does Assuming Responsibility Mean? Towards the Concept of
Imputtion in Contemporary Ethics. In Filozofia. 2010, roč. 65, č. 9, s. 893-906.
STRAND, R. 1983. A systems paradigm of organizational adaptations to the social
environment. In Academy of management review. 1983, roč. 8, č. 1, s. 90–96.
TRAPP, N. L. 2012. Corporation as climate ambassador: Transcending business sector
boundaries in a Swedish CSR campaign. In Public Relations Review. 2012, roč. 38, č. 3, s.
458–465.
VILLEY, M. 1977. Esquisse historique sur le mot responsable. In Archives de philosphie du
droit. Tom 22. La responsabilité. Paris, 1977.
WATERHOUSE, B. C. 2017. The personal, the political and the profitable: Business and protest
culture, 1960s-1980s. In Financial History. 2017, s. 14–17.
WARTICK, S. L. – COCHRAN, P. L. 1985. The evolution of the corporate social performance
model. In Academy of Management Review. 1985, roč. 10, č. 4, s. 758–769.
WEBER, M. 1990. Politika ako povolanie. Bratislava: Spektrum, 1990.
KONTAKT
PhDr. Bc. Hajnalka NÉMETH
P.N.L. Elektro, s.r.o.,
e-mail: nemeth.pnlelektro@gmail.com,

Viac napovie video :

 

 

Darujte na dobrú činnosť !
Inštitút ochrany ústavných práv : SK 8365 0000 0000 0020 560 144

Jediná opozícia, ktorú Slovensko potrebuje, sú občania = voliči !

 

Hrozby s novými názvami, ale so starou podstatou alebo Slovák sa naučí aj s vlkmi vyť.

 

Blogéri! Fero, pavolsokol, dfafrnok, milant, rojko, veget, zeleznik52 a ďalší…

 

Otravná reklama alebo 4, 2% ročne ( pred či po zdanení? )

 

Podporí minister poľnohospodárstva svojou účasťou štrajk poľnohospodárov a nájde finančné prostriedky na ich záchranu?

Okamžite vieme každému nariadeniu Eú vyhovieť, ale aj každého z Eú podráždiť, ak tomu nariadeniu okamžite vyhovieme!

02.07.2024

Prečo ide o okamžité nariadenia? Lebo stále , aj keď nám to v predvolebných kampaniach viacerí kandidáti sľubovali, nemáme zrušený ústavný článok, ktorý nás, občanov Slovenska, voličov Slovenska, udržiava v neslobode! Aké nariadenie prišlo z Eú, keď dnes šéfuje Slovensku Kaliňák a ako dlho bude trvať PN pána Fica ? Ako zachrániť tisícky policajných výpovedí ? [...]

Ako zachrániť tisícky policajných výpovedí ?

25.06.2024

Počas uplatňovania základných ľudských práv som zistil, že policajt aj keby chcel plniť policajnú prísahu, nemá odvahu sa vzoprieť rozkazu, aj keď vie, že občan má pravdu a je občan v práve. Preosejme políciu! Policajný sľub – prísaha: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby [...]

Kedy príde z europarlamentu na Slovensko ďalšia hanblivá správa o spolupráci slovenských europoslancoch

11.06.2024

Bude spoločnou témou pre slovenských europoslancov okamžité odstránenie chudoby na Slovensku ? Spätná väzba – ( čo si občan myslí? ) – ja Ťa volím, Ty mi pomôž ! Koho nám novinári pošlú do Európskeho parlamentu?

medveď hnedý

Medveď v Šútove zaútočil na cyklistu, previezli ho do nemocnice

24.07.2024 22:15

Od začiatku roka do 1. júla eviduje Štátna ochrana prírody 793 hlásení o výskyte a strete medveďa s človekom.

Russia Ukraine Moscow Mood

Moskva láka svojich mužov na front. Za akú odmenu ich chce vidieť bojovať proti Ukrajincom?

24.07.2024 19:00

Rusko má zjavne problém s náborom mužov, ktorí sú ochotní zapojiť sa do invázie. Moskovský starosta oznámil, že mesto im ponúka vysokú prémiu.

Taraba, dúhová vlajka, lgbti

Dúhová vlajka so štátnym znakom? Taraba podal trestné oznámenie za hanobenie zástavy. Odborník: Taký trestný čin neexistuje

24.07.2024 19:00

Prípravu zákona v tejto súvislosti už avizoval aj predseda SNS Andrej Danko.

rokovanie vlády, Robert Fico,

Fico: Odporúčania EK nezohľadňujú mnohé opatrenia prijaté koalíciou. Susko: Správa je nevyvážená až zavádzajúca

24.07.2024 18:13, aktualizované: 20:51

Vo svojom stanovisku Fico zdôraznil, že príslušné rezorty budú s EK viesť ďalší dialóg.