MediaBrífing

Newsletter Filipa Struhárika o médiách a žurnalistike

MediaBrífing: Novinári kritizujú Matovičovu podporu investigatívy. Sú aj lepšie spôsoby, ako sa dá médiám pomôcť

Zobraziť na webe

Dobrý deň! Po minulotýždňovej volebnej prestávke je MediaBrífing späť. Dnes sa pozrieme na nápad Igora Matoviča na podporu investigatívnych novinárov. Okrem toho sa v newslettri ešte dočítate:

• Denník SME robotom generoval články o výsledkoch volieb.
• Maďarskí novinári potrebujú povolenie na texty o Grete Thunbergovej.
• Magazín Time vydal sto tituliek so ženami.
• Konšpirátori.sk museli stiahnuť Hlavné správy zo zoznamu problematických webov.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Igor Matovič v stredu oznámil, že by chcel vytvoriť fond na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý by mal byť pomenovaný po Jánovi Kuciakovi a štát by do neho mal dávať približne 10 miliónov eur ročne.

O svojom nápade hovoril už aj s lídrami Sme rodina, SaS a Za ľudí, s ktorými začal rokovať o vytvorení novej koalície. Plán s fondom Matovič zopakovali vo štvrtok večer na spoločnej tlačovke a vníma ho ako jeden z hlavných bodov ich budúceho otvoreného vládnutia.

Cieľom fondu podľa Matoviča je, „aby sme namiesto desiatich investigatívnych žurnalistov mali po celom Slovensku možno sto, dvesto kvalitných investigatívnych žurnalistov“.

Takúto štátnu podporu už kritizovali viacerí šéfredaktori a novinári. Zhrňme si teda základné výhrady a ponúknime do debaty aj niekoľko iných nápadov, ako sa dá pomôcť novinárom tak, aby z toho mala verejnosť čo najväčší úžitok.

1. Investigatíva nie je vyššia forma žurnalistiky

Pri investigatíve sa vytvára akýsi mýtus, že je lepšia než „obyčajná“ novinárčina. Že keď budeme mať viac špičkových investigatívcov, zlodeji nebudú mať šancu.

Uverili sme, že národ má obrovský dopyt po investigatíve a že keby jej bolo dvakrát, či dokonca desaťkrát viac, tak by aj silnejšie rezonovala, ľudia by sa viac zaujímali o veci verejné a spoločnosť by to posúvala vpred.

Pravda je však inde. Investigatívna novinárčina nezvykne trhať rebríčky čítanosti či sledovanosti, je komplikovaná, ťažko zrozumiteľná a málokedy tak zaujímavá ako Kočnerova Threema.

Niekedy je dokonca ťažké oddeliť ju od normálnej spravodajskej roboty. Len výnimočne má totiž podobu jednej reportáže, ktorá zatrasie republikou a ministerskou stoličkou. Zväčša je to séria obyčajných správ, ktoré týždne či mesiace upozorňujú na neriešený a prehliadaný problém.

Dajme si teda pri diskusii o podpore investigatívy pozor, aby sme z nej nerobili modlu.

Základná zásada by mohla znieť: ak médium nedokáže robiť špičkovú „normálnu“ žurnalistiku, nebude vedieť vďaka peniazom od štátu robiť ani kvalitnú investigatívnu žurnalistiku.

2. Investigatíva nepotrebuje primárne viac peňazí

Hoci investigatívni novinári by boli radi, keby mali viac kolegov, väčšie platy či viac času na prácu, primárnym problémom slovenskej investigatívy nie je nedostatok peňazí.

Už dnes dokážu médiá pozerať politikom či úradníkom na prsty. Slovensko rozhodne netrpí nedostatkom káuz.

Problémom je, čo sa deje následne – nič. Polícia v mnohých prípadoch nedokáže zistenia novinárov preveriť, prokuratúra kauzy zastavuje, a ak sa aj náhodou dostanú k súdu, uviaznu tam na roky. Ani desaťkrát viac investigatívcom nám nepomôže, ak zodpovedné orgány nakoniec rozhodnú, že skutok sa nestal.

Matovič sľubuje, že všetky veľké investície budú musieť prejsť cez Útvar hodnoty za peniaze. Môže sa teda spýtať štátnych analytikov, čo povedia na jeho nápad s novinárskym fondom.

Odpoveď sa dá odhadnúť: 10 miliónov eur ročne sa nedá efektívne minúť na slovenskú investigatívu. Určite nie.

3. V regiónoch potrebujeme niečo iné ako investigatívu

Regionálna žurnalistika je dlhodobo v kríze, nie je to však spôsobené nedostatkom investigatívcov.

Hlavným problémom je, že nám chýba kvalitné lokálne spravodajstvo. Ak nemáme spoľahlivé informácie o miestnych politikoch a inštitúciách, o lokálnych podnikoch či podnikateľoch, investigatívny novinár, ktorý sa bude hrabať v zmluvách, nič nezachráni.

Nalievanie peňazí do lokálnych médií, ktoré veľa ľudí nesleduje, ktoré sú profesionálne vyprahnuté a často napojené na miestne politické špičky, tiež neprinesie želané výsledky.

Ak štát chce pomôcť novinárčine v regiónoch, mal by napríklad vyhlásiť tender pre tlačové agentúry ako TASR, SITA či ČTK, a finančne podporiť ich dramatické zvýšenie a skvalitnenie informovania z každého okresu.

Tlačové agentúry sú základným zdrojom informácií všetkých médií. Novinári v televíziách, rádiách, printoch či na weboch ich správy preberajú, alebo sa nimi aspoň inšpirujú. Ak budú dostávať viac a kvalitnejších agentúrnych správ z regiónov, odrazí sa to na výsledkoch všetkých slovenských médií. Výsledky pocítia ľudia v celej krajine.

4. Štátnu podporu médií máme, no nefunguje dobre

Štátna podpora žurnalistiky na Slovensku funguje – nazýva sa verejnoprávne médiá. Avšak politici sa ich vždy snažili zneužívať, chyby manažmentu vypudili šikovných novinárov, skostnatenosť riadenia bráni inováciám a progresu. Neistota, čo bude po voľbách, pracovné podmienky a finančné ohodnotenie odrádzajú šikovných ľudí.

Túto situáciu nevyrieši ani 10 miliónov. Je potrebné prekopať základy týchto inštitúcií, zvýšiť ich nezávislosť a transparentnosť, zlepšiť výber ich vedenia, manažmentu a kontrolných orgánov. Nie na jedno volebné obdobie, ale dlhodobo.

Len tak môžu byť raz tieto redakcie opäť atraktívne pre najlepších novinárov a pomýšľať na investigatívu, ktorá bude budiť rešpekt.

5. Peniaze nevyriešia nedostatok ľudí

Sen o sto či dvesto investigatívnych novinároch po celej krajine znie ľúbivo, no nedá sa dosiahnuť za žiadne peniaze. Takí ľudia skrátka na trhu nie sú a nedajú sa ani za pár mesiacov či rokov vychovať.

Navyše, táto práca je závislá na spolupráci a investigatívec potrebuje zázemie profesionálnej redakcie – minimálne výborných editorov. Nikdy to nie je o osamelom vlkovi či vlčici, ktorých sa všetci zloduchovia boja a davy ľudí s napätím čakajú na novú reportáž.

Môžeme skúsiť uveriť predstave, že tu máme množstvo lokálnych aktivistov a publicistov, ktorí by s finančnou podporou vedeli priniesť zaujímavé články. No grantové výzvy na investigatívnu či analytickú žurnalistiku sa objavujú niekoľkokrát ročne, a takýchto ľudí sa do nich veľa nehlási. Kde teda sú?

Dôležité je tiež ujasniť si, kto by mohol o podporu z investigatívneho fondu žiadať. Lebo síce máme obmedzené množstvo šikovných ľudí, no podivínov a neprofesionálnych tvorcov, ktorí by sa chceli prisať na štátne peniaze, sú zástupy.

Dezinformačný web Zem a vek už vyjadril záujem o peniaze z Matovičovho fondu. Skutočnú investigatívu nikdy doteraz nerobil.

6. Fond môže vyvolať nezdravú závislosť od vlády

Igor Matovič vraví, že vláda by len poskytla peniaze do fondu. Komu by boli pridelené, by už rozhodovala stavovská organizácia zložená s investigatívnych novinárov. Avšak sme v situácii, kedy šéfovia najvplyvnejších investigatívnych redakcií (Aktuality, SME, Denník N) povedali, že o takúto podporu nemajú záujem.

Ak nie oni, tak kto bude nominovať zástupcov do novej organizácie rozdeľujúcej peniaze? No najmä – ako sa budú riešiť konflikty záujmov, ak poberať aj rozdeľovať peniaze majú investigatívci?

Niekoľko miliónov vo fonde predstavuje aj riziko pre konkurencieschopnosť. Redakcie, ktoré nebudú vidieť problém v braní peňazí od štátu, budú mať veľkú výhodu oproti médiám, ktoré túto podporu odmietnu.

Vždy tu bude navyše hrozba, že (nová) vláda fond zruší a redakcie, ktoré si nevybudujú trvalo udržateľný model investigatívy, budú musieť prepúšťať.

7. Pomôcť sa dá aj bez peňazí

Novinári upozorňujú, že namiesto peňazí potrebujú nový mediálny zákon pripravený na výzvy digitálnej doby.

Potrebujú zlepšenie prístupu k informáciám a zefektívnenie prostriedkov na verejnú kontrolu. Pretože viac investigatívcov je zbytočných, ak nedostanú informácie, ktoré by mali byť verejné, no štát ich bezdôvodne tají.

(Ak už je reč o peniazoch, novinárov by celkom potešilo zrušenie povinného odvodu do Literárneho fondu. S touto inštitúciou nechcú mať väčšinou nič spoločné a nechápu, načo by mali na jej činnosť zo svojho platu prispievať.)

Novinári potrebujú, aby politici zodpovedne reagovali na ich zistenia. Potrebujú ochranu pred rastúcim vplyvom oligarchov, pred neodôvodnenými žalobami, pred útokmi politikov a internetovej luzy.

Aj zahraniční odborníci a medzinárodné novinárske organizácie upozorňujú, že sloboda tlače u nás je ohrozovaná aj rastúcim množstvom nenávistných prejavov a vyhrážok – a že ženy-novinárky sú na tom ešte výrazne horšie. Štát však nie je schopný pomôcť.

Igor Matovič sľubuje otvorené a transparentné vládnutie.

Ak sa mu to podarí a ak zavedie pozitívne zmeny, ktoré prežijú aj jeho vládu, pomôže investigatívnej žurnalistike viac ako štátnymi peniazmi.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.