Ako sa tvoria reformy

24. októbra 2023 07:52, Prečítané 6 644x, volajte112, Nezaradené

Reforma je prebudovanie niečoho; úprava, zmena, pretváranie pomerov postupným zlepšovaním a prispôsobovaním, na rozdiel od revolúcie.
Bola privatizácia reformou alebo najväčším zločinom rozkradnutia štátu politikmi? Bol to pomer 1: Miliarde alebo viac, keď za jeden deň tu vzniklo toľko milionárov a občania potom pociťovali 11 rokov infláciu?
Bola zmena koruny na euro v pomere 1:30,126 reformou alebo zlodejinou bankérov na občanoch, ktorí vznikli z politikov-privatizérov a zaistili si vlastnú ochranu beztrestnosti zo zlodejstva na štáte, kde na miesto služby začalo vládnutie?
Ako ich potrestať?

ALEBO IM ODPUSTíME?

Dokážeme im, že úmyselne poškodili občanov = štát alebo to chcete nechať tak?

https://www.lewik.org/term/794/zhabanie-majetku-trestny-zakon/

https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300#p83b

Pred 70 rokmi sa v komunistickom ČSR uskutočnila kontroverzná reforma. Z hľadiska dosahu na obyvateľstvo išlo zhruba o štvrtú najtvrdšiu reformu v deviatich stredo- a východoeurópskych štátoch.

Autor TASR
1. júna 2023 6:05
Praha/Bratislava 31. mája (TASR) – Menová reforma v komunistickom Československu poznačila nielen hospodársky profil štátu, ale natrvalo aj každodenný život jeho občanov. Počas prvých štyroch júnových dní roku 1953 museli obyvatelia vymeniť svoje peniaze v pomeroch, ktoré sa okrem štátnej oficiálnej propagandy nikomu nepáčili. Reforma sa stala jednou z najzávažnejších a najkontroverznejších udalostí našich dejín 20. storočia.

Vo štvrtok 1. júna uplynie 70 rokov, odkedy vstúpila do platnosti menová reforma v bývalej Československej republike (ČSR).

„Nové stranícke a štátne vedenie, ktoré nastúpilo v Československu po smrti prezidenta Klementa Gottwalda v marci 1953, muselo neodkladne podniknúť kroky na prekonanie rastúcej hospodárskej krízy. Nevyhnutným a zároveň nepríjemným dedičstvom minulosti sa stalo prevedenie menovej reformy, ktoré sa nakoniec realizovalo na prelome mája a júna 1953,“ uviedol pre TASR historik z Ústavu pamäti národa (ÚPN) Branislav Kinčok.

Príčiny reformy mali podľa Kinčoka svoje korene už v povojnovom období, keď sa s hospodárskym a finančným dedičstvom vojny pokúšala vyrovnať menová reforma z novembra 1945. Jedným z jej výsledkov bolo vytvorenie viazaných vkladov, ktoré sa stali v nasledujúcich rokoch háklivou súčasťou československého peňažníctva.

„Reforma neovplyvnila ani existenciu viazaného trhu, respektíve prídelového (lístkového) systému, ktorý napokon pretrval až do roku 1953. Situáciu komplikovala aj podoba hospodárskej politiky po roku 1948, ktorá sa riadila ideami plánovanej ekonomiky s centrálnym riadením,“ objasnil Kinčok.

Zmena koncepcie nastala v druhej polovici roku 1952. Boli prijaté najradikálnejšie a najdrastickejšie riešenia, vďaka čomu reforma získala v podstate protiľudový charakter, a preto musela byť pripravovaná v najprísnejšom utajení.

„K schváleniu a vyhláseniu reformy došlo 30. mája 1953. Podľa jej zásad bola nová koruna československá (Kčs) pripútaná k sovietskemu rubľu. Bol zrušený lístkový systém a zavedený voľný trh pre všetky druhy tovarov s nanovo stanovenými cenami. Taktiež boli anulované všetky viazané vklady, životné poistky a štátne dlhopisy. Výrazne sa zmenila štruktúra obeživa. Nové mince, štátovky a bankovky – z dôvodu utajenia reformy razené a tlačené v Sovietskom zväze – predstavovali len menšie nominály,“ priblížil Kinčok.

V prípade mincí išlo o 1 až 25 halierniky, štátovky sa hodnotami pohybovali v rozmedzí 1 až 5 Kčs a bankovky v rozmedzí 10 až 100 Kčs. Prvý a jedinýkrát v dejinách korunovej meny na Slovensku tak chýbala obyvateľom v peňaženkách kovová jednokoruna. Samotná výmena peňazí bola náhla a totálna, keďže eliminovala platnosť všetkého dovtedajšieho obeživa. Realizovala sa 1. až 4. júna, keď si občania mohli svoje úspory vymeniť podľa rôznych kurzov. Hotovosť vo výške 300 starých korún sa zamieňala v pomere 5:1. Zvyšok v pomere 50:1. Vklady obyvateľstva sa vymieňali podľa ich výšky od pomeru 5:1 do 30:1.

„Aj keď autori reformy oficiálne deklarovali, že prijaté opatrenia sa dotknú predovšetkým tzv. triednych nepriateľov a rôznych špekulantov, v skutočnosti zasiahli najširšie vrstvy obyvateľstva. Najhoršie dopadli dôchodcovia, invalidi, rodiny s viacerými deťmi, mladomanželia a ľudia s vysokými úsporami. Podoba a prevedenie reformy vyvolali všeobecné pobúrenie, ktoré prejavovali najmä robotníci,“ zdôraznil historik.

Došlo k spontánnym štrajkom, na ktorých sa vyjadrovala nespokojnosť s komunistickým režimom. V Plzni dokonca prerástli do otvorenej revolty, v rámci ktorej sa protestujúcim podarilo na niekoľko hodín obsadiť miestnu radnicu. Na Slovensku sa nespokojnosť prejavovala vo výrazne menšej miere. Najväčší štrajk sa udial v ružomberských papierenských závodoch, kde protestovalo 1150 zamestnancov. Menšie štrajky sa odohrali aj v závodoch v Liptovskom Mikuláši, Košiciach a Žiline.

„Bezpečnostné zložky však boli na nepokoje pripravené a situáciu veľmi rýchlo stabilizovali. Komunistický režim označil protesty za dielo triednych nepriateľov. Vyhlásil politiku tvrdej ruky, ktorá viedla k perzekúcii účastníkov štrajkov a demonštrácií. V nasledujúcich týždňoch bolo odsúdených niekoľko stoviek demonštrantov a mimosúdne perzekúcie (prepustenie z práce, preradenia na nižšiu pozíciu, krátenie dovoleniek a prídavkov na deti) postihli niekoľko tisíc osôb,“ uviedol pre TASR Kinčok.

Po júni 1953 nastala v Československu v dôsledku totálnej relativizácie hodnoty peňazí aj výrazná sociálna neistota obyvateľstva. Jeho životná úroveň sa znížila, pretože reálna hodnota príjmov poklesla na 88 percent. V prípade úradníkov a nerobotníckych profesií dokonca na 78 percent. Na nákup priemyselného tovaru bolo nutné vynaložiť 165 percent predchádzajúceho pracovného času, osobná spotreba klesla v priemere o takmer 9 percent a životné náklady rodín sa zvýšili o tretinu.

Z hľadiska dosahu na obyvateľstvo išlo zhruba o štvrtú najtvrdšiu reformu v deviatich stredo- a východoeurópskych štátoch.

„Naproti tomu, prevedením menovej reformy sa mimoriadnym spôsobom obohatil štát. Získal nielen úspory občanov, ale taktiež výnosy z ich viazaných vkladov a životných poistiek. Celkový zisk prekročil čiastku 14 miliárd korún a pomohol umoriť obrovský štátny dlh. Komunistický režim si tak vyriešil nielen svoje bezprostredné ekonomické problémy, ale dokonca si vytvoril aj dostatočnú finančnú rezervu a priestor pre sociálne gestá v najbližšej budúcnosti. Najdôležitejším z nich sa stalo celoplošné znižovanie maloobchodných cien, pričom prvé sa uskutočnilo už 1. októbra 1953,“ zdôraznil pre TASR historik ÚPN.