pomoc

Áno Láska bolí,ALE k čomu alebo ku komu !!!

Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) je v právnej a politickej teórii chápaná ako moderná spoločenská zmluva. Predstavuje základný zákon štátu, ktorý zakladá politickú komunitu, definuje pravidlá fungovania moci a chráni základné práva a slobody.
Tu sú hlavné aspekty tohto prepojenia:
Pôvod suverenity: Na počiatku ústavy stojí ľud (občania), ktorý sa uzniesol na tejto zmluve, aby vznikol štát.
Charakter zmluvy: Ústava funguje ako dohoda o správe vecí verejných, ktorá nie je neutrálna, ale plne sa hlási k hodnotám politického Západu.
Obsah a funkcia: Definuje, kto sme (národ, štát), aké sú pravidlá hry (demokracia, deľba moci) a aké sú základné práva.
Prenos suverenity: Ústava umožňuje prenos častí suverenity na medzinárodné organizácie (napr. Európska únia) na základe ratifikovaných zmlúv.
Ústava SR je tak pretavením teoretickej spoločenskej zmluvy do záväznej právnej normy.
Spravodlivosť je morálny princíp požadujúci rešpektovanie právnej normy, cnosť spočívajúca v rešpektovaní práv druhých. Spravodlivosť je jedna zo základných spoločenských hodnôt.

Ako poriadok, ktorým sa riadia vzájomné vzťahy občanov v občianskej spoločnosti, dbá na uplatňovanie princípu rovnosti v podobe spravodlivosti distribuovanej pri rozdeľovaní úradov a hodností a v podobe spravodlivosti komutatívnej najmä pri ekonomickych výmenných vzťahoch. Rovnosť zahrnutá v spravodlivosti kladie na spravodlivosť požiadavku konať rovnako voči všetkým bytostiam, ktoré napriek všetkým náhodným rozdielom možno chápať ako bytostne podobné. Jean-Jacques Rousseau poznamenáva, že takto chápanú spravodlivosť možno dosiahnuť len v rovnosti občianskej, pretože potom každý sa najprv vzdáva svojich prirodzených práv výmenou za získanie skutočne platného spoločenského štatútu.
Podľa Platóna je spravodlivosť cnosť, ktorá dbá, aby v rozumovej duši, v srdnatej duši a v žiadostivej duši bol náležitý poriadok.

Morálna poctivosť (často stotožňovaná s integritou alebo morálnou úprimnosťou) je základnou kategóriou etického systému, ktorá predstavuje súlad medzi vnútorným presvedčením, slovami a skutkami človeka. Je to pevný záväzok k pravde a spravodlivosti, ktorý funguje ako „lepidlo“ spoločenského života.
Kľúčové aspekty morálnej poctivosti:
Vnútorná integrita: Morálna úprimnosť je vzťahom k sebe samému, ktorý odráža bytie jednotlivca a jeho spravodlivosť.
Pravdovravnosť: Akékoľvek porušenie pravdy, či už slovami alebo skutkami, sa považuje za odmietnutie mravnej poctivosti.
Zásadovosť: Zahŕňa čestnosť a bezúhonnosť, ktoré formujú osobný aj verejný život.
Medziľudský rozmer: Často sa spája s postojom, kedy človek kladie potreby iných pred svoje vlastné.
Morálna poctivosť je dôležitá pre budovanie dôvery a prejavuje sa ako trvalý postoj, nielen ako náhodné konanie.

video:

https://cs.wikipedia.org/wiki/Jolana_(kytara)

https://www.sme.sk/nezaradene/c/harrisonova-gitara-sa-predala-za-vyse-550-000-dolarov

Československé výrobky sa počas socializmu (1948 – 1989) vyvážali do celého sveta, pričom export smeroval do dvoch hlavných sfér: socialistických krajín (RVHP) a kapitalistických štátov.

Hlavné exportné destinácie:
Socialistický blok (krajiny RVHP): ZSSR (Sovietsky zväz) bol najväčším obchodným partnerom, nasledovaný krajinami ako Poľsko, Maďarsko, NDR (Východné Nemecko), Bulharsko, Rumunsko, Kuba či Čína. Do týchto krajín smerovala väčšina strojárskych výrobkov, traktorov (Zetor), automobilov (Škoda, Tatra) a spotrebného tovaru.
Západné a rozvojové krajiny: Československé výrobky boli často vyhľadávané pre svoju kvalitu a spoľahlivosť aj na Západe. Vývoz smeroval do Nemecka (NSR), USA, Kanady, Austrálie, Fínska (najmä traktory Zetor) a mnohých rozvojových krajín v Afrike a Ázii.

Najznámejšie vyvážané artikle:
Strojárstvo a doprava: Traktory Zetor, nákladné autá Tatra a Liaz, motocykle Jawa a ČZ, osobné autá Škoda.
Spotrebný tovar a potraviny: Cukrovinky (Deva), obuv (Baťa/Svit), sklo, bižutéria (Jablonec), tabakové výrobky.

Hoci sa export postupne preorientovával na zaostalejšie socialistické štáty, československý priemysel si udržiaval obchodné vzťahy aj s vyspelými krajinami.