Zachráňme si úrodnú pôdu na Slovensku a nedovoľme ju zastavať!

29. apríla 2024 09:51, Prečítané 2 906x, volajte112, Nezaradené

Stavať sa dá v mestách, kde sa nové a vysoké domy postavia na miestach, kde sa zbúrajú staré budovy!
Slovenskí architekti , ktori stavali vysoké budovy v zahraničí.

https://www.mojevideo.sk/video/3e0f2/chcete_sa_citit_ako_robotnici_ktori_stavali_mrakodrapy_navstivte_new_york.html

Napríklad prvé mrakodrapy v Šanghaji v 20. rokoch projektoval jeden zo zaujímavých slovenských architektov – Ladislav Hudec z Banskej Bystrice. V roku 1916 spolu s bratom padol vo vojne do ruského zajatia, z ktorého ušiel práve do Šanghaja. Zomrel v Beverly Hills v roku 1958.
Pred druhou svetovou vojnou emigrovalo zo Slovenska viacero židovských architektov. Do Anglicka napríklad rodák z Malaciek Arnošt Wiesner či Eugen Rosenberg. Ten sa stal spoluautorom londýnskeho letiska Gattwick, univerzity v Liverpoole a mnohých ďalších významných stavieb.
Po roku 1968, keď Slovensko opustilo množstvo známych architektov, študentov aj mladých absolventov fakulty architektúry. „Ich projekty dnes nájdeme po celom svete od Austrálie, južnej Afriky, USA a samozrejme vo všetkých európskych štátoch. V Houstone pôsobí František Bubenko, ktorý spolupracoval so známym autorom newyorských dvojičiek Minoru Yamasakim. Štefan Kopaj vo Francúzsku sa zase môže pochváliť spoluprácou so známym švédskym architektom Ralphom Erskinom.
Architektúra totiž vychádza vždy z podmienok krajiny, klímy a miestnych materiálov. „Ale napríklad Rosenberg, ktorý už pred vojnou postavil v Prahe šesť krásnych bytových domov, sa presadil v Anglicku používaním keramických bielych obkladačiek. Slovenská architektúra bola jedna z prvých, čo začali tento materiál používať.
Európske prvky podľa neho uplatnil i Juraj Fatran, ktorý pôsobí v Izraeli. V projektoch dvoch veľkých cintorínov v Tel Avive napríklad namiesto paliem navrhol aleju stromov, ktorá je v tamojšej architektúre neobvyklým prvkom.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/821879/slovenski-exilovi-architekti-su-autormi-mnohych-vyznamnych-budov-na-celom-svete.html

výroky:
Nemysli ! Nechaj sa viesť! (Umelá inteligencia), Všetko sadá,ak sa chce! (Juraj Chlebík), Sme ako figúrky na šachovom poli, čím menšiu hodnosť máme, tým viac znamenáme! ( George Brezina).

Mrakodrapy a slovenská architektúra? Historicky patria k sebe
Mnohí kritici súčasného rozvoja Bratislavy hovoria, že výškové budovy sem nepatria. Údajne narúšajú kolorit mesta a sú nevhodné. Slovenská architektúra je však s výstavbou výškových budov – a dokonca aj mrakodrapov – previazaná. Nie je to len realizáciami, ktoré v Bratislave v posledných rokoch vznikali, ale aj architektonickými osobnosťami, ktoré ovplyvnili tvár svetových metropol.

Bratislava získala svoj prvý „mrakodrap“ už v roku 1936. Obchodný a obytný dom Manderla podľa mena investora, mäsiara Rudolfa Manderlu, sa so svojimi 45 metrami stal dominantou centra Bratislavy. Manderla sa pri jeho výstavbe inšpiroval návštevou Chicaga, ktoré vtedy zápasilo s New Yorkom o pozíciu mesta s najväčším počtom výškových budov. Tento súboj pozorovali mnohé mestá a vo viacerých z nich investori prejavili záujem o výstavbu veží, ktoré by dali najavo rastúce sebavedomie dobových developerov.

S tým prišla príležitosť pre architektov s odvahou experimentovať. Presadili sa medzi nimi aj tvorcovia so slovenským pôvodom. Dnes sú na Slovensku takmer zabudnutí, hoci v dejinách architektúry a miest, v ktorých pôsobili, majú nezastupiteľné miesto.

Ladislav Hudec
Ladislav Hudec (1893-1958) bol slovenský architekt a staviteľ, ktorý sa preslávil svojou architektonickou tvorbou v Číne. Dodnes je mimoriadne spojený so Šanghajom, kde sa nachádzajú jeho vrcholné diela.

Hudec sa narodil v Banskej Bystrici v rodine staviteľa. Architektúru vyštudoval na technike v Budapešti. Počas prvej svetovej vojny bol dôstojníkom a v roku 1916 padol do ruského zajatia. Cez Rusko sa dostal do Číny, konkrétne do Šanghaja, kde sa oženil do bohatej rodiny a začal pracovať ako architekt.

V Šanghaji sa Hudec stal jedným z najuznávanejších architektov svojej doby. Vybudoval mnoho významných budov, vrátane niekoľkých domov, kostolov, hotelov, klubov, nemocníc, škôl aj bytoviek. Jeho najznámejšou stavbou je výšková budova Park Hotel, ktorá bola s 22 podlažiami považovaná za najvyššiu budovu mimo Severnú Ameriku. V rokoch 1924 až 1963 išlo aj o najvyššiu vežu v Ázii. Dnes je chránená ako kultúrna pamiatka, keďže ide aj o výnimočnú architektúru v štýle art-deco.

V roku 1947 sa po komunistickom prevrate Hudec vrátil do Európy a nasledujúce roky prežil v rôznych krajinách, vrátane Švajčiarska a Talianska. Nakoniec sa usadil v USA, kde vyučoval architektúru na University of Berkeley. Tu zomrel v roku 1958 na následky infarktu po zemetrasení vo veku 65 rokov. Jeho pozostatky boli v roku 1970 do rodnej Banskej Bystrice.

Ladislav Hudec je dodnes v Číne veľmi ctený a jeho dielo je považované za významný príspevok k čínskej architektonickej histórii. Jeho stavby sú dodnes využívané a sú považované za architektonické skvosty, ktoré zachovávajú jeho odkaz aj pre ďalšie generácie. Na Slovensku je jeho tvorba prezentovaná v rámci expozície v Banskej Bystrici. Z nášho územia pochádza jediná jeho realizácia v podobe kaplnky Panny Márie Kráľovnej vo Vyhniach.

Park Hotel Shanghai. Zdroj: Shine.cn

Emery Roth
Emery Roth bol významným architektom pôsobiacim v 20. storočí v Spojených štátoch. Narodil sa v Sečovciach v roku 1871 do židovskej rodiny. V trinástich rokoch sa presťahoval do USA, konkrétne do New Yorku, kde sa mu vďaka talentu v kreslení podarilo uchytiť v oblasti architektúry. Nejakú dobu pôsobil v Chicagu, neskôr sa vrátil do New Yorku, kde pracoval pre slávneho amerického architekta Richarda Morrisa Hunta. Po jeho smrti začal spolupracovať s architektom a interiérovým dekoratérom Ogdenom Codmanom Jr. Tým sa naštartovala jeho kariéra v oblasti rezidenčných projektov.

Roth bol známy svojimi návrhmi obytných budov a veží v najprestížnejších častiach New Yorku. Navrhol viacero mrakodrapov, medzi ktoré patrí napríklad Warwick Hotel, The Whitby, El Dorado, San Remo alebo The Beresford. Ide o budovy, vychádzajúce z vtedy módneho štýlu beaux-arts. Väčšinou boli zapísané medzi pamiatky mesta.

Emery Roth vytvoril aj viacero ďalších návrhov budov a projektov, ktoré sa stali významnými pamiatkami na architektúru 20. storočia. Jeho práce sa vyznačujú eleganciou a stali sa predmetom obdivu mnohých ľudí. Roth zomrel v roku 1948 vo veku 77 rokov, ale jeho vplyv na americkú architektúru zostal trvalý. Jeho diela zostávajú jedným z najvýznamnejších príkladov nadštandardnej rezidenčnej architektúry v New Yorku v prvej polovici 20. storočia.

V architektonickej kariére pokračovali aj jeho synovia. Kancelária Emery Roth & Sons sa podieľala na známych moderných mrakodrapoch v Midtowne aj Dolnom Manhattane. K legendárnym patria MetLife Building, Citigroup Center, 17 State Street a predovšetkým Svetové obchodné centrum. Slovenská stopa je tak veľmi vzdialene spojená aj s týmito budovami, ktoré tvoria alebo tvorili tvár najvýznamnejšieho mesta sveta.

El Dorado v New Yorku. Zdroj: Hu Totya / Wikipédia

Výškové budovy v Bratislave tak možno vnímať ako nabehnutie na trend, ktorý niektorí slovenskí architekti reflektovali už v minulosti. Do Európy prenikali vízie mrakodrapov pomalšie, slovenská metropola sa im však nevyhýbala – už od postavenia Manderly sa priebežne objavovali vízie vysokých domov vo viacerých lokalitách mesta. V 60-tych a 70-tych rokoch sa prvé budovy začali realizovať.

Dnes je tak slovenská metropola mestom veží, medzi ktorými sa dokončuje prvý mrakodrap. S nadsázkou by sa dalo povedať, že tým na Slovensko len prišiel trend, ktorý niektorí talentovaní architekti čiastočne slovenského pôvodu nastavili už v minulosti.

https://slovensky-vecernik.sk/story/preco-by-sme-mali-donekonecna-pocuvat-o-strngani-klucov-v-roku-1989-ked-vsetko-ma-riesenie-a-da-sa-to-napravit