Ako sa pripravovalo rozkradnutie republiky ?

6. novembra 2024 12:30, Prečítané 1 520x, volajte112, Nezaradené

Prečo sa na Slovensku nemôžeme dočkať dôstojného života? Lebo občania na Slovensku majú po určitom období veľmi krátku pamäť! Vrátili sme sa do kapitalizmu a tak nemôžeme chcieť žiadnu ochranu ľudských práv ! Za tie robotnícka trieda v kapitalizme bojovala! Nemôžeme chcieť zdravotníctvo zadarmo ! To je prežitok zo socializmu a ten nedokázali na Slovensku občania za 26 rokov pochopiť, ale teraz už chápu ,,možno“ prečo to v tom kapitalizme vadilo robotníckej triede .
Vrátili sme sa minimálne 100 rokov nazad, tak aj dnes lekári by chceli, aby sa za zdravotné úkony platili a pokiaľ to nedosiahnu,chcú mať garantované platy zákonom!

https://www.dovera.sk/poistenec/potrebujem-poradit/zdravotna-starostlivost-v-cudzine/zdravotna-starostlivost-v-krajinach-eu

Vrátili sme sa minimálne 100 rokov nazad, tak bolo treba vytvoriť kapitalistov!

Vrátili sme sa minimálne 100 rokov nazad, treba rozkrádať tak, aby na nikoho neprišli !

Vážení páni Jozef Hrdlička, Juraj Obert, Pavol Suško, Jalal Suleiman a milá dáma Viera Klímentová, darujte nám IOUP alebo sa spojte a prerokujme nápravu v tomto demokratickom bordeli !

Komunisti v zálohe!

,,Karel Chlebik (* 1925)
„Chodím do kostela, ale Bůh je pojem, kterému nerozumím…“
narozen v roce 1925 v Albrechticích u Českého Těšína, polské národnosti na nucené práce jako horník,matka se provdala za muže, který se přihlásil k slezské národnosti, Karel Chlebik musel narukovat do wehrmachtu s německou armádou bojoval u Monte Cassina,v květnu 1944 zajat Brity, narukoval do spojenecké polské armády
DĚTSTVÍ V POLSKÉM POHRANIČÍ
Karel Chlebik se narodil v obci Albrechtice mezi Ostravou a Českým Těšínem v roce 1925 v polské rodině. Otec byl horník a matka v domácnosti. Měl tři sourozence – dvě sestry a jednoho bratra. Chodil do polské základní školy a při škole, jak bylo tehdy na venkově běžné, pomáhal rodině s prací. Například po škole chodil pást krávy. Základní školní docházku nedokončil, protože když mu bylo 14 let, vypukla válka.
„Moc dobře si pamatuju 1. září. Pásl jsem krávy a nade mnou lítaly německé štukasy (bombardéry Junkers JU 87), což bylo kdysi letadlo unikát, tak jsem ták mával jim, bo jsem viděl letadlo.“
Karel Chlebik jako chlapec polské národnosti nesměl ve školní docházce pokračovat. Byl nuceně nasazen, mohl si vybrat mezi prací v dole a totálním nasazením „do bauera“, tzn. do zemědělství v Německu. Odešel na šachtu do dolu Franz. Zde už tehdy pracovali i ruští zajatci.
NARUKOVÁNÍ DO WEHRMACHTU
Po smrti otce se matka znovu provdala za muže, který se přihlásil k tzv. Volksliste (k slezské národnosti, které byla v rámci třetí říší obsazeného Slezska jako jediné přiznána občanská práva). Rodina tak předešla vysídlení, na druhou stranu z přihlášení k Volksliste vyplývala branná povinnost.
„A já jako že jsem mladý a že už mě vojna nestihne,“ vzpomíná Karel Chlebik. „Nebylo temu tak, byl jsem jako Volksdeutsche povolán roku 1943 do německé armády. Narukoval jsem do Francie, tam jsem prodělal výcvik… Ten si dneska žáden nedovede představit. Cvičili nás Němci, byli jsme promíchaní Volksdeutsche a Reichsdeutsche dohromady… Výcvik, to žáden nepochopí, to ani parašutisté nemají. Třebas pětkrát za noc vstávat, obléknout se a do sklepa, protože byl fliegeralarm (letecký poplach). A to musel být (člověk) ustrojeny a zase, jak to přešlo, zeblečeny. A potom další věc bylo jídlo. Jídlo bylo velice, velice mizerné! To dneska lidi nepapají. Eintopf a komisárek na tři chlapy. Večer jsem ho snědl a ráno o hladě!“
Po výcviku ve Francii, který probíhal u Verdunu na bojištích z 1. světové války, byl Karel Chlebik jako tzv. Volksdeutsche odvelen v lednu 1944 na západní frontu do Itálie. V řadách německé armády bránil strategickou pozici u kláštera Monte Cassino. Strávil zde tři měsíce, prvních šest týdnů po německé ofenzivě se nehnul z místa, kámen pod hlavou, jedinkrát se nemyl, boty nesundal… Chtěl si sáhnout na život.
„Jako obyčejný voják jsem to viděl tak, že jsem nevěřil, že ještě minutu přežiju. Přes den jsme seděli v takové ďuře a nikdo se neodvážil ani malíček vystrčit. Strach pravděpodobně má každý, hrdiny jsem neviděl, aby někdo … tak dělal, to jsem neviděl. Každý zkoušel nějakou modlitbu.“ Vojáky sužovala absence hygieny, vši, málo spánku, nedostatek vody. „O vodu byla velká nouze, našli jsme tam v jedné dolince kráter od bomby, kde se nacházela taková rezavá voda, která nám velice chutnala.“
Při anglické ofenzivě padl 11. května 1944 do zajetí. Den předtím podnikla německá armáda protiútok, při kterém získala sice anglické zajatce (Karel Chlebik mluví o šedesáti), utrpěla však také mnoho obětí. Sedm z deseti členů Chlebikova oddílu padlo.
„Kamarád můj z Horního Slezska, tak jak my tu mluvíme, jsme leželi, ten dostal… Jenom vyslovil: ‚Moja mama, moja mama…‘“
V POLSKÉ ARMÁDĚ GEN. ANDERSE
V zajetí byl překvapen dobrým vybavením a zásobami spojenecké armády.
„Jak nás vedli několik kilometrů pěšky a jak jsem viděl sklady té munice a potravin a benzínu, tak se mi to v hlavě nemohlo vměstnat, co všechno tam bylo.“
Mezi zajatci probíhal nábor vojáků do spojenecké armády. Karel Chlebik vstoupil do II. armádního sboru generála Władysława Anderse, který postupoval na sever. Podmínky zde byly mnohem lepší. Prodělal ženijní výcvik a získal řidičské oprávnění. Jako řidič u štábní jednotky se už nedostal do přímých bojů.
NÁVRAT DO VLASTI
Do vlasti se vrátil v roce 1946. Venkov se mu zdál nepoznamenaný válkou. Práci našel ve Vítkovických železárnách, kde byl zaměstnán až do svého odchodu do penze v roce 1985. Ač bojoval na západní frontě, a navíc původně v řadách německé armády, s diskriminací se prý nikdy nesetkal.
Jeho přáním je, aby se nacistický ani komunistický režim nikdy neopakovaly.“
(https://www.pametnaroda.cz/en/chlebik-karel-1925)

https://www.zoznam.sk/firma/2795674/CHLEBIKTRANSPORT-Pavol-Chlebik-Myjava

https://chlebiktransport.sk/

http://www.chlebik-dracik.sk/

Minimálna mzda – podiel na zisku štátu skôr, ako sa štát zbaví dlhu voči EÚ !

Výpovede , ktoré ešte nie sú, ale sa len s nima vyhrážajú, je vydieranie !

Vyhráme voľby do parlamentu aspoň s 53-mi % -mi ?

Vážení študenti práva (a nielen Vy), dožijem sa. . . . . . . . . .

Zrealizovať k plnej 100%-nej spokojnosti obyvateľstva.( To , čo vlády doteraz nedokázali zo svojich sľubov splniť !)
1. Dvojnásobné platy, platy na úrovni Euro občanov – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
2. Minimálne 25.000 bytov ročne – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
3. Motivovať mladých, vyštudovaných občanov, ktorí opustili Slovensko k návratu domov na Slovensko – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
4. Ekonomicky a účinne zúžitkovať prísun migrantov alebo ich návrat – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
5. Vytvoriť výhodné pracovné a hlavne platové podmienky pre všetkých občanov Slovenska , nielen pre učiteľov, lekárov, policajtov, politikov – vieme zrealizovať s víziou IOUP!

6. Obnova nefunkčných Jednotných roľníckych družstiev, obnova nefunkčných privatizovaných závodov, ale aj získanie minimálne 50% takýchto podnikov, ktoré od doby privatizácie sú stále v čele a riadia takýto závod! Získanie privatizovaných závodov, ktoré po privatizácií zmenili majiteľov do 100%-ného vlastníctva – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
7. Odpustenie všetkých pôžičiek, leasingov, spotrebných úverov, hypoték, a to bez úžerníckeho navýšenia a exekučného vymáhania – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
8. Zabezpečiť vyriešiť odstránenie článku 7.odst.2 z Ústavy Slovenska – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
9. – ( Všetko za posledných 35 rokov zanedbanej demokracie na slovenský spôsob) Odstrániť korupciu – vieme zrealizovať s víziou IOUP!

10. Prešetriť, potrestať zlodejov z nekalej privatizácie, ale aj podvodníkov pandémie, vieme zrealizovať s víziou IOUP!
11. Odškodniť finančne, za 31 rokov demokracie samostatného Slovenska, občanov Slovenska, a to vo výške 300.000 , vieme zrealizovať s víziou IOUP!

————————————————————————————————
1./ Čo je to vzdelanostný príjem?
Vzdelanostný príjem je:
Príjem podľa vzdelania je príjem pre zabezpečenie dôstojného života každému občanovi, aj keď je na úrovni asociála, alebo nižšie vnímajúceho človeka. Ide vlastne o odstránenie chudoby a finančného nedostatku každého jedinca.
2./ Aké sú tarify vzdelanostnej úrovne človeka?
Človek, ktorý nedokončil základné vzdelanie,
má 45 základ na hodinu,
– Ten, čo dokončil základné vzdelanie – má 46 na hodinu
– Ten, čo má strednú školu bez maturity – má 47 na hodinu
– Ten, čo má maturitu, má 48 na hodinu
– Ten, čo má vysokú školu – má 49 na hodinu
– Ten, čo má doktorát a všelijaké nadstavby vzdelanostné, má 50 na hodinu

3./ Ako by to v novej spoločnosti vyzeralo na pracovisku počas bežného pracovného mesiaca ?
Bežný pracovný mesiac má 120 pracovných hodín. Maximálny dovolený počet nadčasov je 40 hodín na mesiac. Každý nadčas aj v noci je 50 % príplatok. Dovolenku si musí samostatne nadrobiť, ak chce mesiac dovolenky zamestnanec, musí 3 mesiace potiahnuť po 40 hodín nadčasu. Pri čerpaní dovolenky mu je týchto 120 hodín nadrobených vyplatených aj s nadčasovým príplatkom.
4./ Čo ak spláca nejakú pôžičku, alebo úver?
V novej spoločnosti, sme hovorili, a naďalej tvrdíme, nebudú žiadne úroky a zamestnanec môže splácať pôžičku z nadčasových príplatkov, alebo z nadčasových hodín, záleží o akú sumu pôžičky ide.
5./ Viete uviesť príklad, napr. zamestnanca s maturitou, ktorý napriek tomu, že pracuje v oblasti s človekom, ktorý napr. má neukončenú základnú školu?
Tesne pred dôchodkom si človek s maturitou netrúfol už pokračovať v svojej profesii a bude robiť napr. kopáča kanálov, alebo upratovačku. Rozdiel je v tom, že on bude dostávať príjem podľa vzdelanostnej úrovne. Človek bez základnej školy má 45 na hodinu a človek s maturitou má 48 na hodinu.
6./ Ako je to s odchodom do dôchodku ?
Únia štátnej starostlivosti má vo svojom programe naplánovaný odchod do dôchodku presne v deň 55. narodenín. Keďže máme v programe zrušenie daní, výška dôchodku, je na úrovni jeho priemerného príjmu za posledné 3 mesiace, podľa vzdelanostnej úrovne.
7./ A čo, keď bude chcieť dôchodca pracovať ďalej?
Najprv si položme otázku, prečo chce dôchodca v dnešnej dobe pracovať ďalej?
Podľa Únie štátnej starostlivosti nebudú dane, iba jedna z prevodu a odchodom na dôchodok ostáva dôchodcovi taký istý dôchodok , ako mal príjem, keď pracoval. Je znížený len o nadčasy, čiže má dôchodok vo výške platu za 120 hodín podľa dosiahnutej vzdelanostnej úrovne a zároveň mu pribúdajú benefity od štátu. Ak by chcel dôchodca pracovať ďalej, má výhodu akurát v tom, že nemusí čas tráviť doma.
8./ Aké benefity máte na mysli pre dôchodcov?
– Ako prvý benefit je, ak žije sám, alebo s partnerkou, a obaja sú dôchodcovia, majú zadarmo inkaso,
– Ako dôchodca má zadarmo Mestskú hromadnú dopravu, zdravotnú starostlivosť, ktorá je pre každého občana zadarmo, má bonus o zdravotnú starostlivosť v prípade núdze /1-4 opatrovatelia, záleží, či chce opatrovateľskú činnosť na určitý čas, alebo na celý deň – podľa zdravotného stavu/
– Podľa zdravotného stavu má nárok na kúpeľnú starostlivosť zdarma jedenkrát ročne.
– V prípade právnej pomoci, má nárok na právne úkony zadarmo /ale iba pre seba/.
– Každý dôchodca, ktorý nemá rodinu, alebo má potrebu nevenovať sa rodine, bude mať od štátu zabezpečený program voľného času.
9./Únia štátnej starostlivosti má pre každého občana, ktorý dovŕši 18 rokov a pracuje, vypracovaný program o základnom nepodmienenom príjme. Aký to má vplyv na dôchodcu?
Áno, máte pravdu, ale musím to trošku rozviesť.
A/ 50 % výšky základného nepodmieneného príjmu bude vyplácaný aj osobám, ktorí majú občiansky preukaz, čiže od 15 rokov veku, podmienka je, aby chodili do školy, alebo študovali.
B/ Každý zamestnanec, čiže osoba, ktorá chodí do zamestnania, má základný nepodmienený príjem vo výške 100 %, čo pre začiatok je takto stanovené, teda, keď sa prvýkrát začne občanom vyplácať vo výške 600 na osobu.
C/Dôchodca má tak isto naň nárok. Čo musím ale poznamenať, je, že každý rok sa môže výška základného nepodmieneného príjmu meniť, a to záleží od toho, koľko ľudí bude študovať, vzdelávať sa a pracovať, ako rýchlo dokážeme zaviesť do výroby a do praxe nové technológie., ktoré ľuďom ušetria prácu a pri obmene zamestnanosti pri skoršom odchode do dôchodku a obmene odbornej vzdelanosti, sa môže tento nepodmienený príjem zvyšovať na maximálnu hranicu cca 3000 na osobu, alebo zo 120 hodín mesačne, znížiť pracovný čas, maximálne na 60 hodín za mesiac. O tomto však budú mať ľudia možnosť rozhodovať v referende. To si môžu občania už teraz vypočítať na papieri, čo by sa im viac oplatilo.
10./ Únia štátnej starostlivosti vo svojom programe rozpráva o odškodnení občanov. O aké odškodnenie ide a v akej výške? Pre koho bude?
Ak občania si uvedomia, že len 25 % obyvateľstva sa venuje politike, a teda 75 % občanov je podľa posledných prezidentských volieb protisystémových, tak si možno spomenú na hodiny občianskej náuky z predchádzajúceho režimu, kde definícia politiky bola definovaná ako hračka v rukách bohatých, ktorí so silou peňazí pretvárali spoločnosť k vlastnému prospechu a k dosiahnutiu viac peňazí, posilnenou silou získanej moci. Tu si môžu uvedomiť dnešnú dobu, kedy pokojní výsluhoví politici ,ktorí nám tu budovali demokraciu, sa opäť vracajú do politiky, aby si zabezpečili pomocou dosiahnutej finančnej sily a moci istotu, že práve to, čo som vám práve doteraz povedala, sa 75 % protisystémových občanov nedozvedelo, lebo inak by všetci doterajší politici skončili vo väzbe.
————————————————————————————————
Takto som kedysi začínal a stále verím, že slovenskí občania sa boja pridať len preto, že sú hlupáci a nerozumejú ničomu a práve preto ich dnes každý klame!