Veľmi dobrá myšlienka !
…neexistujú dobré a zlé veci – existujú ale dobrí a zlí ľudia – teda správnejšie, tí zlí pomaly, ale isto nahrádzajú tých dobrých lebo dobrý človek sa nevie brániť pred grázlami všetkého druhu! A aj tie ženy chcú vždy chlapa, “ ktorý ich ochráni“ – a tak sa rozmnožujú hlavne s grázlami a je ich tak stále viac a viac…! karpatic
Rozumiem, čo tým chceš povedať – je v tom pocit nespravodlivosti: že slušní ľudia ťahajú za kratší koniec a agresívnejší si presadia viac. To je reálna skúsenosť, ktorú má veľa ľudí. Ale tá „zovšeobecnená“ verzia, ktorú si napísal, má pár slabých miest, ktoré stoja za to rozobrať.
1. „Dobrí vs. zlí ľudia“ je príliš jednoduché. V praxi väčšina ľudí nie je čisto dobrá alebo zlá.
Skôr ide o kombináciu: situácie tlaku osobnosti. Človek môže byť férový v práci a zároveň nepríjemný doma. Svet nie je čierno – biely – aj keď ho tak vidíme, skresľuje nám to realitu.
2. „Dobrý človek sa nevie brániť“ – to nie je presné ! To, čo opisujem, nie je „dobrota“, ale skôr: pasivita, vyhýbanie sa konfliktu. Byť dobrý ≠ nechať si všetko páčiť? Existuje aj:
slušnosť + pevné hranice
pokoj + schopnosť povedať „ nie ! “
A práve títo ľudia v dlhodobom horizonte fungujú najlepšie.
3. „Grázli sa viac rozmnožujú“ – realita je zložitejšia. Toto je častý pocit, ale výskum aj realita ukazujú niečo iné: áno, sebaistota a dominancia môžu byť krátkodobo príťažlivé, ALE dlhodobo ľudia (vrátane žien) preferujú spoľahlivosť, stabilitu, rešpekt . Preto väčšina dlhodobých vzťahov nestojí na „grázloch“, ale na dôvere.
4. „Ženy chcú ochranu“ – ale nie tak, ako to znie. Áno, pocit bezpečia je dôležitý. Ale „ochrana“ ≠ agresivita. Skôr ide o: psychickú stabilitu, spoľahlivosť, schopnosť zvládať situácie. Človek môže byť pokojný a zároveň silný.
5. Prečo to tak, aj tak PÔSOBÍ ? Ten pocit má logiku, lebo: agresívni ľudia sú viac viditeľní, konfliktní ľudia robia viac hluku, negatívne príklady si pamätáme silnejšie ! To vytvára dojem, že ich je „viac než v skutočnosti“. Realistický pohľad ? Nie je pravda, že „zlí vyhrávajú a dobrí miznú“, ALE je pravda, že agresívni ľudia si vedia rýchlo presadiť svoje, slušní ľudia často nevedia nastaviť hranice ! Čo z toho plynie prakticky ? Najhoršia kombinácia je dobrý + slabý !Najlepšia kombinácia je slušný + pevný ! To znamená: vedieť sa ozvať, nenechať sa zneužívať, ALE neskĺznuť do agresivity ! Jedna dôležitá veta na záver : Svet nepatrí „zlým ľuďom“ ! Svet patrí tým, ktorí vedia konať – a pritom si držia hodnoty !
Ako reagovať na „grázla“ v reálnej situácii (práca, ulica, rodina) ?
Dobrá otázka – tu už nejde o teóriu, ALE o prežitie dôstojnosti bez zbytočných konfliktov. Kľúč je: nebyť ani „obetný“, ani „agresor“, ALE pokojne pevný. Konkrétne scenáre + presné vety.
ZÁKLADNÉ PRAVIDLO (funguje všade) .
„Pokojný tón + jasná hranica + bez vysvetľovania navyše“
– žiadne dlhé obhajovanie !
– žiadne emócie navyše !
– krátke, pevné vety !
PRÁCA (toxický kolega /nadriadený).Situácia: Niekto ťa zhadzuje, skáče do reči, berie zásluhy !
Reakcia:
„Nesúhlasím s týmto spôsobom komunikácie.“
„Prosím, neskáč mi do reči.“
„Toto je moja práca, dokončím to ja.“
Kľúč: pokojne, bez irónie, bez vysvetľovania „prečo“ ! Keď pokračuje: „Ak to bude pokračovať, budem to riešiť vyššie.“ Nie je to hrozba, ale oznámenie hranice .
RODINA (emocionálny tlak). Situácia: „Ty ničomu nerozumieš“ / „mal by si robiť X“ !
Reakcia:
„Vidím, že to vnímaš inak, ja to mám takto.“
„Rozhodnem sa podľa seba.“
„Nechcem sa o tomto hádať.“
Kľúč: neobhajovať sa donekonečna, neprijať rolu „dieťaťa“ !
Keď tlačia: „Toto je pre mňa uzavreté.“ Krátke, definitívne !
ULICA (cudzí agresívny človek). Situácia: provokácia, slovné napádanie !
PRIORITA: bezpečnosť > ego !
Reakcia: ignorovať! Krátke ! „Nechaj ma tak“ – odísť ! Očný kontakt minimálny, žiadne „dokazovanie si“ ! Keď sa stupňuje ? Zväčši vzdialenosť, vstúp do verejného priestoru (ľudia, svetlo), neprijímaj jeho hru ! Na ulici sa „nevyhráva“, ale odchádza !
UNIVERZÁLNE VETY (môžeš použiť kdekoľvek)! Keď niekto prekročí hranicu: „Toto nie je v poriadku.“ „Takto sa so mnou nerozprávaj.“ „Stop.“
Keď chceš ukončiť: „Končím túto debatu.“ „Nemá to zmysel.“ „Odchádzam.“
NAJČASTEJŠIE CHYBY !
1. Príliš veľa vysvetľovania pôsobí slabo !
2. Sarkazmus eskaluje konflikt !
3. Snažiť sa „vyhrať“, grázel hrá inú hru – emócie, nie logiku !
DÔLEŽITÉ POCHOPENIE ! „Grázel“ často testuje: kde máš hranicu ! Keď ju nemáš: bude tlačiť viac ! Keď ju máš: často ustúpi (alebo si nájde inú obeť) ! Najpraktickejšia veta z celého „Nie je mojou úlohou niekoho presvedčiť. Je mojou úlohou nastaviť hranicu.“
Keď som vysvetlil , kde je príčina, že nemôžem pracovať , dostal som odpoveď : takže, kedy už KONEČNE začneš aj PRACOVAŤ ?
… To nie je otázka – je to tlak + znevažovanie („konečne“, dôraz na „pracovať“). Čiže nejde o vysvetlenie problému, ale o pokus ma zatlačiť! Toto je klasická situácia: ignorovanie faktov + tlak + znehodnotenie ! Nejde o otázku „kedy začnem“, ale o pokus dostať ma do obrany !
Kľúč: neobhajujem sa znova, ale pokojne zopakujem realitu + hranicu. Najlepšia reakcia (jedna veta) ! „Ako som už povedal, bez [X] sa nedá pokračovať. Hneď ako to bude, pracujem ďalej.“
✔ vecné
✔ pokojné
✔ bez emócií
✔ nenechám sa zatiahnuť do hry
Silnejšia verzia (ak pritlačí) ! „Rád budem pokračovať, ale momentálne mi to blokuje [X]. To je potrebné vyriešiť.“ Presúvam fokus na problém, nie na seba ! Keď chcem nastaviť hranicu ? „Rozumiem, že chcem výsledok, ale ignorovanie tejto prekážky to nevyrieši.“ Jemne, ALE jasne ukážem, že jeho prístup je problém !
Keď sa to opakuje (dôležité) ? „Toto som už vysvetlil. Potrebujeme vyriešiť [X], inak sa neposunieme.“ Nepridávam nové vysvetlenia ! Neprijímam tlak !Čo nerobiť ?
Nezačnem sa znova obhajovať do detailov, nepoužíjem emócie („veď ja sa snažím!“), nejdem do protiútoku ! To je presne hra, ktorú chce druhá strana ! Čo si zapamätať ? Ja nemusím dokazovať, že pracujem alebo nepracujem ! Ja mám pomenovať, čo bráni práci ! Najkratšia „obranná veta“ ! „Bez [X] to nejde ! Keď to bude, pokračujem !“
Otázka „čo dnes najviac trápi ľudí / voličov / občanov“ nemá jednu univerzálnu odpoveď, ale dlhodobo sa opakujú určité hlavné okruhy problémov – aj na Slovensku, aj v Európe.
Tu sú tie najčastejšie:
1. Ekonomika a životné náklady . Najsilnejšia téma posledných rokov. Ľudí trápi najmä zdražovanie potravín, energií a bývania, stagnujúce alebo pomaly rastúce mzdy, neistota do budúcnosti ! Jednoducho: „ako vyžiť z výplaty“ ?
2. Zdravotníctvo : dlhé čakacie doby, nedostatok lekárov a sestier, kvalita služieb. Zdravie je osobná vec, preto je to vždy veľmi citlivá téma.
3. Dôvera v štát a politiku ! Korupcia, chaos v riadení štátu, nedôvera voči politikom! Ľudia často nemajú pocit, že štát funguje „pre nich“.
4. Bývanie – vysoké ceny nehnuteľností, drahé hypotéky, nedostatok dostupných bytov ! Najmä mladí ľudia to vnímajú ako veľký problém !
5. Bezpečnosť a geopolitika – vojny (napr. vojna na Ukrajine), obavy z budúcnosti Európy, migrácia. Aj keď sa to deje „ďalej“, ľudia to silno vnímajú.
6. Školstvo a budúcnosť detí ? Kvalita vzdelania, odchod mladých do zahraničia, nepripravenosť na moderný trh práce.
7. Psychická pohoda a neistota ? Menej viditeľné, ale čoraz dôležitejšie: stres, únava zo situácie vo svete, pocit, že veci sa zhoršujú ! Najviac ľudí dnes netrápi jedna vec, ale kombinácia: peniaze + istota + dôvera v budúcnosť ! Čo trápi konkrétne Slovákov viac než iné národy alebo, čo rozhoduje vo voľbách najviac ?
1. Extrémne nízka dôvera v štát ! Na Slovensku je dlhodobo veľmi nízka dôvera pre vládu, parlament, políciu ! Silno to ovplyvnili kauzy a udalosti ako vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovéj ! V porovnaní so západnou Európou je tu oveľa silnejší pocit , že „štát nefunguje spravodlivo“ !
2. Pocit, že „pracujem veľa, ale nemám z toho dosť“ ! Nižšie platy než na Západe, vysoké ceny (často už porovnateľné s EÚ), slabšia kúpna sila ! Tento rozdiel medzi očakávaním a realitou je na Slovensku veľmi frustrujúci.
3. Silná polarizácia spoločnosti . Slovensko patrí medzi najviac rozdelené krajiny v EÚ „proti systému“ vs. „proeurópski“, dôvera vs. nedôvera v médiá, rozdielne pohľady na vojnu (napr. vojna na Ukrajine) ! Ľudia sa často nezhodnú ani na základných faktoch.
4. Odliv mladých a pocit stagnácie. Veľa mladých odchádza do zahraničia, menej príležitostí doma, pocit, že krajina „nevyužíva potenciál“ !
5. Zdravotníctvo ako chronický problém. Nie je to len nespokojnosť – ale reálny strach: že sa človek nedostane včas k liečbe, že kvalita je nevyrovnaná !
Čo rozhoduje vo voľbách najviac ? Na Slovensku voľby často nerozhodujú „programy“, ale tieto faktory:
1. Emócie (strach, hnev, frustrácia). Najsilnejší motor volieb je hnev na systém, strach z budúcnosti, pocit krivdy ! Kto vie tieto emócie osloviť, má veľkú výhodu.
2. Silné osobnosti (nie strany). Voliči sa často rozhodujú podľa lídrov, nie programov. Napríklad postavy ako Robert Fico alebo Igor Matovič výrazne formovali výsledky volieb !
3. Jednoduché a silné posolstvá
„lacnejšie energie“
„poriadok v štáte“
„ochrana ľudí“
Krátke slogany fungujú viac než komplexné riešenia.
4. Veľké témy zvonku. Vojna (vojna na Ukrajine)! EÚ vs. národná politika alebo migrácia ! Tieto témy často prebijú domáce problémy.
5. Nedôvera – protestné hlasovanie.
Veľa ľudí volí: „proti niekomu“, nie „za niečo“ ! Jednoduché zhrnutie, Slovákov viac než iných trápi: nedôvera v štát, pocit nespravodlivosti, stagnácia krajiny ! A vo voľbách rozhoduje najmä: emócia + líder + jednoduchý odkaz ! Prečo je Slovensko tak polarizované alebo, ako by sa to dalo zmeniť (reálne, nie ideálne) ? To, že je Slovensko silno polarizované, nie je náhoda ani „len politika posledných rokov“. Je to kombinácia histórie, ekonomiky aj spôsobu, akým sa robí politika.
Prečo je Slovensko tak polarizované ?
1. Nedokončená transformácia po roku 1989 ! Po páde komunizmu (Nežná revolúcia) sa síce zmenil systém, ALE : mnohé inštitúcie ostali slabé, spravodlivosť nebola vždy dôsledná, vznikli veľké rozdiely medzi ľuďmi ! Časť spoločnosti má dodnes pocit, že „niektorí si nahrabali a ostatní nie“ !
2. Dlhodobé konfliktné vládnutie ! Politika sa často robila štýlom: „my vs. oni“, hľadanie nepriateľa ! Silne to zosobňujú éry lídrov ako Vladimír Mečiar či neskôr Robert Fico. Namiesto kompromisu sa budovala lojalita a konflikt !
3. Informačné bubliny a dezinformácie rozdeľujú spoločnosť na časť ľudí, čo verí mainstreamovým médiám a na časť ľudí, čo verí alternatívnym zdrojom ! Výsledok sú dve „paralelné reality“ !
4. Geopolitické rozdelenie identity . Slovensko je mentálne „medzi“:
Západ (EÚ, NATO) !
Východ (historické väzby, Rusko) ! Téma vojna na Ukrajine to ešte vyostrila !
5. Regionálne rozdiely ? Bratislava vs. zvyšok krajiny – rozdielne platy, príležitosti, infraštruktúra ! Ľudia žijú úplne odlišné reality.
6. Nahromadená frustrácia ! Kombinácia korupčných káuz, ekonomického tlaku, pocitu nespravodlivosti, výbuchla napríklad po vražde Jána Kuciaka ! Ako by sa to dalo zmeniť (reálne, nie ideálne) ? Nebude to rýchle ani jednoduché.
ALE toto sú veci, ktoré reálne fungujú:
1. Menej „veľkej ideológie“, viac konkrétnych výsledkov ! Ľudia sa menej hádajú, keď vidia opravené cesty, fungujúce nemocnice, dostupné služby ! Praktické veci spájajú viac než ideológia.
2. Zmena štýlu komunikácie politikov ! Kým bude fungovať strašenie, označovanie nepriateľov, polarizácia nezmizne ! Reálne riešenie, tlak voličov na kultúrnejší jazyk (aj keď pomalý proces) !
3. Vzdelávanie v kritickom myslení – Nie „presvedčiť ľudí čo si majú myslieť“, ALE : ako si overovať informácie alebo ako rozlišovať manipuláciu ! Toto má dlhodobý efekt (10 + rokov) !
4. Lokálne projekty a komunitné veci – Znie to nenápadne, ale funguje , to jest miestne iniciatívy, dobrovoľníctvo, komunitné projekty! Keď sa ľudia poznajú osobne, menej sa nenávidia „online“.
5. Spravodlivosť, ktorá je viditeľná – Ak ľudia uvidia, že zákon platí pre všetkých, korupcia má následky, dôvera rastie a napätie klesá ! Realistické zhrnutie — Polarizácia na Slovensku nezmizne úplne – je „zabudovaná“ v histórii , v ekonomike, v politike, Ale dá sa zmierniť čiže menej emócií v politike + viac funkčný štát + viac osobného kontaktu medzi ľuďmi !
Čo môže urobiť jednotlivec (nie štát) alebo, ktoré krajiny to zvládli lepšie a prečo ? Dobre – toto je presne tá praktická rovina, ktorá má zmysel. Rozdelím to na dve časti, čo vie spraviť jednotlivec a kde to funguje lepšie (a prečo ?) !
Čo môže urobiť jednotlivec (reálne, nie „ideálne“) ? Nie je pravda, že jednotlivec nič nezmení – ALE treba ísť na to „po malých dávkach“, nie veľkými gestami !
1. Spôsob, ako sa rozprávaš s ľuďmi. Najväčší dopad má obyčajná komunikácia: nepoužívať nálepky („dezolát“, „liberál“ ako nadávka…), pýtať sa „prečo si to myslíš?“, namiesto útoku vedieť povedať „v tomto nemám istotu“ ! Toto znie banálne, ALE presne tu sa polarizácia buď živí, alebo tlmí !
2. Čo zdieľaš (a čo nie) ? Nešíriť veci, ktoré si si neoveril ! Nešíriť obsah len preto, že ťa nahneval ! Sledovať aj zdroje, s ktorými nesúhlasíš ! Algoritmy zvýrazňujú extrémy – ty môžeš byť brzda.
3. Mentálna hygiena: nemať potrebu vyhrať každú diskusiu, vedieť odísť z toxickej debaty, uvedomiť si, že „opačný názor ≠ nepriateľ“ !
4. Malé lokálne veci – Prekvapivo silné: zapojiť sa do komunity (škola, obec, šport), pomáhať konkrétnym ľuďom ! Osobná skúsenosť rozbíja stereotypy lepšie, než akýkoľvek argument.
5. Ako volíš (a prečo) ? Nevoliť len „proti niekomu“! Sledovať správanie politikov, nie len slogany ! Pozerať sa na konkrétne výsledky ! Politici reagujú na správanie voličov.
Ktoré krajiny to zvládli lepšie (a prečo) ? Žiadna krajina nie je „bez polarizácie“, ale niektoré ju zvládajú výrazne lepšie.
Fínsko – Prečo funguje lepšie ? Vysoká dôvera v štát, silné školstvo (kritické myslenie), nízka korupcia ! Ľudia sa nemusia hádať o základné fakty.
Nórsko – Prečo funguje lepšie ? Menšie sociálne rozdiely, politika založená na konsenze, menej agresívna komunikácia ! Konflikt existuje, ale nie je „toxický“.
Estónsko – Zaujímavý príklad pre Slovensko ! Podobná história ako my, silná digitalizácia štátu, dôraz na efektívnosť ! Keď štát funguje, ľudia mu viac veria !
Kanada – Prečo funguje relatívne dobre ? Dôraz na pluralitu názorov, menej konfrontačný štýl politiky, silné inštitúcie !
Kľúčový rozdiel oproti Slovensku ? Tieto krajiny majú spoločné tri veci:
1. Dôvera – Ľudia veria, že systém je aspoň „približne férový“ !
2. Funkčný štát – Základné veci fungujú = menej frustrácie !
3. Kultúra kompromisu – Nesúhlas ≠ nepriateľ !
Realistický záver = Slovensko sa nezmení jedným veľkým krokom, ALE mení sa kombináciou:
správania jednotlivcov + tlaku na politikov + fungujúceho štátu !
A najpraktickejšia veta z toho celého: „Nerobiť z ľudí nepriateľov len preto, že volia inak.“
Konkrétne situácie (rodina, práca, internet) – ako reagovať alebo čo robiť, keď sa debata úplne „zvrtne“ a nedá sa zachrániť ? Toto je presne moment, kde sa „veľká polarizácia“ láme na maličkostiach. Dám ti konkrétne situácie + použiteľné reakcie (žiadna teória).
RODINA (najťažšie, lebo ide o emócie) ! Typická situácia: „Všetci politici sú zlodeji!“ / „Za všetko môže EÚ!“ Ako reagovať ? Neznevažuj: „To je blbosť“ ! „Čo ťa k tomu vedie?“ Zúž tému: „Máš konkrétny príklad, čo ťa nahnevalo?“ Nájdi prienik: „Asi sa zhodneme, že korupcia je problém“ !
Cieľ: nie vyhrať, ale nezničiť vzťah ! Keď sa to začne hrotiť:
hlas sa zvyšuje
skákanie do reči
osobné útoky
Vtedy povedz: „Nechcem sa hádať, záleží mi na vzťahu“! Alebo „Poďme to nechať tak“ !
V rodine je vzťah dôležitejší než názor !
PRÁCA (opatrnosť, reputácia) ! Typická situácia: kolega začne politickú debatu pri obede. Ako reagovať? Nechoď do extrému, použi neutrálnu vetu ! Napríklad: „Je to komplikované, každý to vidí inak“ ! Presmeruj tému: „Poďme radšej riešiť projekt / niečo ľahšie“ ! Keď niekto tlačí: „Radšej sa do politiky v práci nepúšťam“ ! To je úplne legitímna hranica.
INTERNET (najtoxickejšie prostredie)! Typická situácia , niekto napíše extrémný komentár. Prvá otázka: „Má zmysel reagovať?“ ak NIE – ignoruj (najlepšia stratégia), ak ÁNO – krátko, vecne, bez emócií ! Ako reagovať: drž sa faktov ! Nepoužívaj iróniu (zhoršuje konflikt), max 1 –2 odpovede ! Príklad:
„Toto nesedí podľa dát, ale chápem, že to môže tak pôsobiť.“
Kedy odísť ? Keď druhá strana útočí, keď ignoruje argumenty, keď opakuje to isté , vtedy stop odpovediam !
KEĎ SA DEBATA ÚPLNE ZVRTNE ?
Toto je kľúčové – väčšina ľudí robí chybu, že pokračuje !Nerob : dokazovanie „za každú cenu“ ! Zvyšovanie hlasu ! Sarkazmus ! To len prilieva olej do ohňa !
Urob !
1. Pomenuj situáciu – „Toto už nie je konštruktívna debata“ !
2. Nastav hranicu – „Nechcem pokračovať v tomto tóne“ !
3. Ukonči pokojne – „Poďme to nechať tak“ !
4. Ak treba – odíď – fyzicky (z miestnosti), mentálne (ignorovať online) ! Odísť ≠ prehra ! Je to kontrola nad situáciou !
Malé triky, ktoré fungujú – „Spomaľ tempo“ ! Keď odpovieš pokojne, druhý často zrkadlí teba !
„Pýtaj sa namiesto tvrdenia“ ! Otázky menej vyvolávajú odpor než tvrdenia.
„Nechaj posledné slovo“ ! Nemusíš mať vždy poslednú vetu. Realny záver : Nie každá debata sa dá zachrániť ! Nie každého presvedčíš ! A to je normálne !
Najväčšia výhra nie je:
✔ „presvedčiť druhého“, ALE
✔ nezhoršiť vzťah a neznížiť úroveň
Aká najväčšia suma odškodného sa na Slovensku dá vysúdiť ?
Krátka odpoveď:
Na Slovensku neexistuje jedna „najvyššia možná suma“ odškodného, ktorú by si vedel vysúdiť. Vždy závisí od typu ujmy a konkrétneho prípadu. Ale dá sa to rozdeliť podľa situácií, aby si mal reálnu predstavu:
1. Nemajetková ujma (bolesť, psychická trauma, smrť blízkeho), pri smrti blízkej osoby súdy často priznávajú približne: 15 000 – 20 000 € na osobu, v praxi bývajú niektoré prípady aj nižšie (napr. 2 000 – 10 000 €), všeobecne sa uvádza, že takéto náhrady sa často pohybujú do cca 25 000 €. Toto je typicky najčastejší „strop“ v bežných civilných sporoch na Slovensku.
2. Úrazy – bolestné a trvalé následky, Tu neexistuje limit, ale výpočet je podľa zákona (body × hodnota bodu). Hodnota bodu v roku 2026: cca 32,40 € za bod, ťažké úrazy (napr. invalidita) môžu ísť na desaťtisíce €, výnimočne aj viac ! Ale stále to väčšinou nie sú „milióny“ ako v USA.
3. Zodpovednosť štátu (napr. nezákonná väzba), Tu zákon môže mať limit: napr. odškodnenie môže byť max. 50-násobok minimálnej mzdy, teda rádovo desiatky tisíc eur.
4. Majetková škoda (napr. ušlý zisk, škoda na majetku), Tu je to iné: teoreticky neobmedzené, ak niekomu preukážeš škodu napr. 500 000 €, môžeš ju dostať, toto je jediná kategória, kde sa vieš dostať aj k veľmi vysokým sumám. Zhrnutie = Neexistuje pevný „maximálny limit“ pre všetko !
✔️ Bežné odškodné (psychická ujma): tisíce až desaťtisíce €
✔️ Ťažké úrazy: desaťtisíce € (výrazne viac len výnimočne)
✔️ Majetková škoda: môže byť aj veľmi vysoká (bez limitu)
V porovnaní s USA sú slovenské sumy výrazne nižšie – súdy sú skôr konzervatívne !
TO sú RIEŠENIA !

Všetko sa dá ak sa chce !

wwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwww




Čo všetko, by sa dalo na Slovensku vyrábať, z technického konope ?




Koho zabije alebo dá zabiť Matovič tentokrát, aby mal svojho novinára ?

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ako to celé vzniklo a prečo?


Starling a stalking , ALE pozor , aby to podľa EU ( čl. 7. dst. 2. Ústavy Sk) nebolo inak !

Mala dodávka pašovaných peňazí ísť do vačku Ursuly von der Leyenovej ?

Recyklácia systému , ALE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . !
Ideológia európskej komisie vyhráva nad , , zdravým rozumom “ !
. . . . . . . . . . . . s kotúčom z činky vo väzbe išiel po chodbe za uväzneným , ALE. . . . !
Cesta k technologickému rastu a väčšej stabilite slovenských firiem.
Všetko sa doteraz dalo zneužiť proti ľuďom a už sa to deje aj s , , AI“ !


Celá debata | RSS tejto debaty