Hľadáte vari dáku výhovorku ? Čo je to dôstojný život alebo spokojnosť občana ?
Dôstojný život a spokojnosť občana sú pojmy, ktoré sa často používajú v politike, sociológii a ekonómii. Obe hovoria o tom, ako dobre sa ľuďom žije v spoločnosti. 🙂
1. Dôstojný život
Dôstojný život znamená, že človek môže žiť tak, aby boli rešpektované jeho základné potreby, práva a ľudská dôstojnosť.
Typicky zahŕňa napríklad:
Bývanie – mať bezpečné a primerané miesto na život
Dostatok jedla a základných potrieb
Prácu alebo príjem, ktorý umožňuje normálne žiť
Prístup k zdravotnej starostlivosti
Vzdelanie
Práva a sloboda – rešpektovanie ľudských práv, rovnosť pred zákonom
Bezpečnosť – ochrana pred násilím a nespravodlivosťou
Často sa spája s konceptom ľudskej dôstojnosti a napríklad aj s dokumentmi ako Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá hovorí, že každý človek má právo na životnú úroveň zabezpečujúcu zdravie a blahobyt.
2. Spokojnosť občana
Spokojnosť občana je skôr o tom, ako ľudia hodnotia svoj život a fungovanie štátu.
Ovplyvňuje ju napríklad:
kvalita života (platy, ceny, služby)
bezpečnosť v krajine
dôvera vo vládu a inštitúcie
kvalita zdravotníctva a školstva
možnosti práce a podnikania
životné prostredie
pocit spravodlivosti v spoločnosti
Spokojnosť občanov sa často meria prieskumami alebo indexmi kvality života.
Rozdiel v skratke:
Dôstojný život → základné podmienky, aby človek mohol žiť ako človek.
Spokojnosť občana → subjektívny pocit, či sú ľudia so svojím životom a štátom spokojní.
Ak chceš, môžem ti tiež vysvetliť:
ako sa dôstojný život meria v ekonomike,
AA: V ekonomike sa dôstojný život nemeria jedným číslom. Ekonomisti používajú viac ukazovateľov, ktoré spolu ukazujú kvalitu života ľudí. Najčastejšie ide o kombináciu príjmov, zdravia, vzdelania a sociálnej bezpečnosti.
1. HDP na obyvateľa
Jedným zo základných ukazovateľov je HDP na obyvateľa (hrubý domáci produkt na osobu).
ukazuje, koľko ekonomickej hodnoty vytvorí krajina na jedného obyvateľa
vyšší HDP často znamená vyššiu životnú úroveň
Nevýhoda: nehovorí nič o rozdelení bohatstva ani o kvalite života.
2. Index ľudského rozvoja (HDI)
Veľmi dôležitý ukazovateľ je Index ľudského rozvoja (HDI), ktorý vytvoril Program OSN pre rozvoj.
Meria tri hlavné oblasti:
vzdelanie (roky školstva)
zdravie (očakávaná dĺžka života)
príjem (životná úroveň)
HDI sa používa, aby sa zistilo, ako dobre sa ľuďom v krajine skutočne žije, nie len ako bohatá je ekonomika.
3. Miera chudoby
Ekonomisti sledujú aj **Miera chudoby.
koľko ľudí nemá dostatok prostriedkov na základné potreby
napríklad jedlo, bývanie, energiu
Ak je chudoba vysoká, znamená to, že veľa ľudí nežije dôstojne, aj keď je krajina ekonomicky silná.
4. Nerovnosť príjmov
Ďalší ukazovateľ je **Giniho koeficient.
meria, ako nerovnomerne sú rozdelené príjmy
čím vyššie číslo, tým väčšia nerovnosť
Krajina môže byť bohatá, ale ak má extrémnu nerovnosť, veľa ľudí môže mať problém žiť dôstojne.
5. Index kvality života
Niektoré organizácie sledujú širšie ukazovatele, napríklad Better Life Index, ktorý vytvorila Organisation for Economic Co-operation and Development.
Ten zahŕňa napríklad:
bývanie
bezpečnosť
životné prostredie
pracovnú rovnováhu medzi prácou a voľným časom
spokojnosť so životom
Zhrnutie:
Ekonomika meria dôstojný život hlavne cez:
príjem a bohatstvo (HDP na obyvateľa)
zdravie a vzdelanie (HDI)
chudobu
nerovnosť príjmov
kvalitu života a verejné služby
alebo ktoré krajiny majú najvyššiu spokojnosť občanov.
BB: Podľa každoročného výskumu World Happiness Report, ktorý využíva údaje z prieskumov života ľudí vo viac než 140 krajinách, patria medzi najspokojnejšie krajiny sveta najmä štáty severnej Európy. Hodnotí sa napríklad spokojnosť so životom, dôvera v spoločnosť, príjem, zdravie, sloboda a sociálna podpora.
Najspokojnejšie krajiny sveta (približne top 10)
Fínsko
Dánsko
Island
Švédsko
Holandsko
Kostarika
Nórsko
Izrael
Luxembursko
Mexiko
Už mnoho rokov je na 1. mieste Fínsko, ktoré vedie rebríček opakovane (viac ako 7–8 rokov po sebe).
Prečo sú tieto krajiny najspokojnejšie
Výskumy ukazujú niekoľko spoločných faktorov:
silná sociálna dôvera medzi ľuďmi
dobré zdravotníctvo a sociálny systém
nízka korupcia a stabilná politika
kvalitné životné prostredie
rovnováha medzi prácou a voľným časom
dobré vzdelanie a verejné služby
Napríklad vo Fínsku má veľa ľudí pocit bezpečia a dôvery v spoločnosť – až asi 96 % ľudí verí, že majú niekoho, na koho sa môžu spoľahnúť v ťažkej situácii.
Zaujímavosť:
Najspokojnejšie krajiny sveta sú väčšinou menšie štáty s dobrým sociálnym systémom, najmä v severnej Európe.
Môžem tiež vysvetliť:
na ktorom mieste je Slovensko,
alebo prečo sú severské krajiny tak výrazne šťastnejšie než väčšina sveta (je za tým zaujímavý ekonomický a sociálny model).
Môžem ešte ukázať aj čo presne znamená „minimálny dôstojný príjem“ alebo „životné minimum“ v ekonomike, čo je veľmi zaujímavý pojem používaný v sociálnej politike.
CC: V ekonomike a sociálnej politike existujú dva podobné, ale trochu odlišné pojmy: životné minimum a minimálny dôstojný príjem. Oba hovoria o tom, koľko peňazí človek potrebuje na základný alebo dôstojný život.
1. Životné minimum
Životné minimum je oficiálne stanovená suma, ktorá predstavuje najnižší príjem potrebný na základné prežitie.
Zvyčajne má pokryť len nevyhnutné potreby:
jedlo
základné bývanie
oblečenie
základné energie a hygienu
Štát túto sumu používa napríklad na:
výpočet sociálnych dávok
posudzovanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi
niektoré daňové alebo exekučné pravidlá
Životné minimum teda znamená hranica chudoby – minimum na prežitie, nie na pohodlný život.
2. Minimálny dôstojný príjem
Minimálny dôstojný príjem je širší a modernejší koncept. Neznamená len prežitie, ale príjem, ktorý umožňuje človeku žiť dôstojne a plnohodnotne v spoločnosti.
Okrem základných potrieb zahŕňa napríklad:
primerané bývanie
kvalitnú stravu
dopravu
komunikáciu (internet, telefón)
vzdelanie a kultúru
spoločenský život
Tento koncept skúmajú napríklad odbory alebo výskumné organizácie, napríklad European Trade Union Institute.
Ide teda o sumu potrebnú na normálny život v modernej spoločnosti, nie len na prežitie.
3. Hlavný rozdiel
Pojem Význam
Životné minimum minimum na prežitie
Minimálny dôstojný príjem minimum na dôstojný život
Príklad:
životné minimum môže pokrývať len základné jedlo a bývanie
dôstojný príjem počíta aj s tým, že človek má napríklad internet, môže ísť občas do kina alebo kúpiť deťom školské pomôcky
Jednoducho povedané:
životné minimum = biologické minimum
dôstojný príjem = sociálne minimum pre normálny život
Môžem ešte ukázať aj veľmi zaujímavú vec:
koľko je približne „dôstojný príjem“ na Slovensku a v Európe, čo často ľudí dosť prekvapí.
DD: Približná suma „dôstojného príjmu“ sa líši podľa krajiny, cien bývania a životných nákladov. Ekonomisti ju často nazývajú aj living wage (dôstojná mzda) – teda príjem, ktorý má pokryť normálny život, nie iba prežitie.
Slovensko
Podľa výpočtov projektu WageIndicator a ekonomických analytikov:
približne 960 – 1 000 € mesačne v hrubom je minimum na skromný dôstojný život pre jednotlivca
v niektorých regiónoch vychádza okolo 980 – 1 014 €
Pre porovnanie:
minimálna mzda v roku 2026 je asi 915 € v hrubom
To znamená, že minimálna mzda je stále nižšia než suma potrebná na dôstojný život.
Niektorí ekonómovia však hovoria, že:
1 000 € je len základ pre prežitie,
na komfortnejší život by bolo treba asi 1 800 – 2 000 € v hrubom mesačne .
Európa (približné „dôstojné mzdy“)
V Európe sú rozdiely veľké, pretože ceny sú veľmi odlišné.
Približné hodnoty pre jednotlivca:
Krajina dôstojný príjem (mesačne)
Bulharsko ~800 – 900 €
Slovensko ~1 000 €
Česko ~1 300 – 1 500 €
Nemecko ~2 000 – 2 300 €
Francúzsko ~2 000 €
Holandsko ~2 200 – 2 500 €
Luxembursko ~3 000 €
V bohatších krajinách je suma vyššia, ale zároveň sú oveľa vyššie ceny bývania a služieb.
Zaujímavý paradox ekonomiky:
Slovák potrebuje asi 1 000 € na dôstojný život,
ale veľa ľudí zarába blízko minimálnej mzdy alebo pod 1 200 €,
preto časť pracujúcich ľudí patrí do skupiny „pracujúca chudoba“.
Môžem ešte vysvetliť jednu veľmi zaujímavú vec:
prečo sú v severských krajinách (napr. Fínsko, Dánsko) ľudia oveľa spokojnejší, aj keď nie všetci tam zarábajú extrémne veľa.
Je za tým dosť prekvapivý ekonomický model.
EE:
Ľudia v severských krajinách ako Fínsko alebo Dánsko patria dlhodobo medzi najspokojnejších na svete. Paradox je, že nemusia mať extrémne vysoké platy. Hlavným dôvodom je ich sociálno-ekonomický model, často nazývaný Nordic model (severský model).
Tu sú hlavné dôvody:
1. Silný sociálny štát
Severské krajiny majú veľmi rozvinutý sociálny štát.
Štát zabezpečuje napríklad:
kvalitné zdravotníctvo pre všetkých
bezplatné alebo veľmi lacné vzdelanie
rodičovské a rodinné dávky
dobré dôchodky
podporu pri bývaní
Ľudia sa menej boja choroby, nezamestnanosti alebo chudoby.
2. Malé príjmové rozdiely
Severské krajiny majú relatívne nízku nerovnosť príjmov, čo sa meria napríklad pomocou Giniho koeficient.
To znamená:
rozdiel medzi bohatými a chudobnými je menší
menej sociálneho napätia
viac pocitu spravodlivosti
3. Veľká dôvera medzi ľuďmi
V krajinách ako Nórsko alebo Švédsko je veľmi vysoká spoločenská dôvera.
Ľudia často:
dôverujú vláde
dôverujú úradom
dôverujú aj neznámym ľuďom
Táto dôvera výrazne zvyšuje pocit bezpečia a spokojnosti.
4. Rovnováha medzi prácou a životom
Severské krajiny kladú veľký dôraz na work-life balance.
Typické je:
kratší pracovný čas
veľa dovolenky
flexibilná práca
silná ochrana zamestnancov
Ľudia tak majú viac času na:
rodinu
koníčky
oddych.
5. Kvalitné verejné služby
Aj keď ľudia platia vyššie dane, dostávajú za to:
kvalitné školy
bezpečné mestá
dobrú infraštruktúru
čisté životné prostredie
Preto majú pocit, že dane sa vracajú späť v kvalite života.
Hlavná myšlienka severského modelu:
Nie je dôležité len koľko zarobíš, ale ako bezpečný a stabilný je tvoj život.
Preto sú krajiny ako:
Fínsko
Dánsko
Island
Nórsko
takmer každý rok na vrchole rebríčka spokojnosti.
Zaujímavá otázka, ktorú riešia aj ekonómovia:
Prečo tento model funguje v severských krajinách, ale nedá sa úplne jednoducho preniesť napríklad do strednej alebo južnej Európy?
Je za tým niekoľko historických a kultúrnych dôvodov.
FF: Model fungujúci v krajinách ako Fínsko, Dánsko či Švédsko (tzv. Nordic model) sa nedá jednoducho preniesť do strednej alebo južnej Európy. Dôvodom je kombinácia historických, kultúrnych, ekonomických a inštitucionálnych faktorov.
1. Historický vývoj spoločnosti
Severské krajiny mali dlhodobo:
relatívne rovnomernejšie rozdelenie pôdy a majetku
menšie rozdiely medzi aristokraciou a obyčajnými ľuďmi
skorý rozvoj demokracie a miestnej samosprávy
To vytvorilo silný pocit rovnosti a spolupráce v spoločnosti.
V mnohých krajinách strednej a južnej Európy bol historicky väčší rozdiel medzi elitami a bežnými ľuďmi, čo znižovalo dôveru v štát.
2. Veľká dôvera v štát a inštitúcie
V severských krajinách je veľmi vysoká spoločenská dôvera.
Ľudia veria, že:
vláda hospodári relatívne poctivo
dane sa využívajú na verejné dobro
zákony platia rovnako pre všetkých
Preto sú ochotní akceptovať aj vyššie dane.
V krajinách, kde je vyššia korupcia alebo slabšia dôvera v štát, ľudia často nechcú platiť vysoké dane, pretože sa obávajú ich zneužitia.
3. Efektívne štátne inštitúcie
Severské štáty majú veľmi efektívnu verejnú správu.
Napríklad:
menej byrokracie
transparentné rozhodovanie
nízku mieru korupcie
Túto kvalitu často meria napríklad Transparency International.
4. Malé a relatívne homogénne spoločnosti
Severské krajiny boli historicky:
menšie populáciou
kultúrne pomerne homogénne
To uľahčuje vytváranie spoločného konsenzu o sociálnych politikách.
Vo väčších alebo veľmi rozmanitých spoločnostiach je často ťažšie dosiahnuť podobnú mieru spoločenskej dohody.
5. Silná spolupráca medzi štátom, firmami a odbormi
V severskom modeli existuje silná spolupráca medzi:
štátom
zamestnávateľmi
odbormi
Tento systém sa nazýva tripartita.
Výsledok:
stabilné pracovné podmienky
menej pracovných konfliktov
predvídateľné ekonomické prostredie
Zhrnutie:
Severský model funguje najmä vďaka kombinácii:
vysokej dôvery v spoločnosti
nízkej korupcie
efektívneho štátu
historickej rovnosti
spolupráce medzi štátom, firmami a zamestnancami.
Preto ho nie je možné jednoducho „skopírovať“ – musí sa vyvíjať spolu s kultúrou a inštitúciami krajiny.
Zaujímavosť:
Aj keď majú krajiny ako Dánsko alebo Švédsko jedny z najvyšších daní na svete, väčšina občanov ich podporuje, pretože vidí priamy prínos v kvalite života.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Ako sa volajú alebo pomenúvajú ďalšie 4 pohlavia od muža a ženy ? Ide o pojmy používané najmä v sociológii, psychológii a v LGBTQ+ komunite:
Okrem tradičných pohlaví muž a žena sa v modernej diskusii o rode (gender) používajú aj ďalšie označenia pre ľudí, ktorých rodová identita sa nezhoduje s týmito dvoma kategóriami.
Najčastejšie spomínané štyri sú napríklad:
Nebinárny (non-binary) – človek sa necíti byť výlučne muž ani žena. Môže sa cítiť niekde medzi alebo mimo týchto kategórií.
Genderfluid – rodová identita sa môže meniť v čase (napr. niekedy sa človek cíti viac ako muž, inokedy viac ako žena alebo inak).
Agender – človek sa necíti patriť k žiadnemu rodu; vníma sa ako „bez rodu“.
Bigender – človek identifikuje dve rodové identity (napr. mužskú aj ženskú).
Dôležité:
Pohlavie (sex) v biológii sa väčšinou delí na mužské a ženské (niekedy sa spomínajú aj intersex variácie).
Rod (gender) je skôr psychologická a sociálna identita, preto existuje viac názvov a kategórií.
Rozdiel medzi pohlavím, rodom a orientáciou, alebo ti ukázať zoznam najčastejších 10–15 rodových identít, ktoré sa dnes používajú.
Tu je prehľad 10–15 najčastejšie spomínaných rodových identít (gender identities). Ide o pojmy používané najmä v sociológii, psychológii a v LGBTQ+ komunite:
Muž (male/man) – človek, ktorý sa identifikuje ako muž.
Žena (female/woman) – človek, ktorý sa identifikuje ako žena.
Nebinárny (non-binary) – identita mimo kategórie výlučne muž alebo žena.
Genderfluid – rodová identita sa môže meniť v čase.
Agender – človek sa necíti patriť k žiadnemu rodu.
Bigender – človek sa identifikuje s dvoma rodmi (napr. muž a žena).
Demiboy – človek sa čiastočne identifikuje ako muž, ale nie úplne.
Demigirl – človek sa čiastočne identifikuje ako žena, ale nie úplne.
Genderqueer – širší pojem pre identity mimo tradičného muž/žena systému.
Androgýnny (androgynous) – rodová identita alebo prejav kombinuje mužské aj ženské znaky.
Pangender – človek sa identifikuje s viacerými alebo všetkými rodmi.
Polygender – identifikácia s viacerými rodmi naraz.
Neutrois – rodovo neutrálna identita (ani mužská, ani ženská).
Aký prínos chceš alebo chcete priniesť pre štát ?
kontakt :
<ioupriesenia66@gmail.com>
Riešenia
Všetko sa dá ak sa chce !
https://www.minv.sk/?psph-informacie#:~:text=Podmienky%20vzniku%20politickej%20strany%20a%20politick%C3%A9ho%20hnutia,politick%C3%BDch%20str%C3%A1n%20a%20politick%C3%BDch%20hnut%C3%AD%2C%20konania%20o
Pridajte sa k nám alebo pomáhajte iným spôsobom ak máte záujem a kto nie je ľahostajný , tomu zatiaľ iba Ďakujem ! ( napríklad šírte a zdieľajte !)
kontakt :
<ioupriesenia66@gmail.com>
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
zákon o retribúcií č.33 z roku 1948 Sb.
https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/17014/1/2/zakon-c-33-1948-sb-ktorym-sa-obnovuje-ucinnost-retribucneho-dekretu-a-nariadenia-o-ludovom-sudnictve-a-menia-niektere-ich-ustanovenia/zakon-c-33-1948-sb-ktorym-sa-obnovuje-ucinnost-retribucneho-dekretu-a-nariadenia-o-ludovom-sudnictve-a-menia-niektere-ich-ustanovenia?fbclid=IwAR0o_BpPm2NCrBw0SBxRSVn3ksyBOLMl_Kb4qJficGqkJ1vTXTPmUHTEsm4
PVV od IOUP pre UŠS
Bod č.1. Zloženie vlády., retribučný zákon a kontrolu všetkých neplatných zmlúv, ktoré vznikli počas obdobia bezprávneho manipulovania s občanmi! Opozíciu tvorí občan a Inštitút ochrany ústavných práv je zo strany občanov najvyšší stupeň kontroly, po zmene Nr Sr na Úrad štátnej starostlivosti.
Bod č.2. Príkaz médiám a podmienka vlastník je štát, štát sú občania. Poctivosť a zodpovednosť a mimoriadne vysielania na nasmerovanie občanov k dosiahnutiu všeobecného blaha a spokojnosti.
Bod č.3. Výnimočný stav ( polícia, armáda, tajné služby, štátna kontrola, zrušenie nezávislosti súdov, daňový audit , nová mena, štátna starostlivosť)
Bod č.4. Sčítanie obyvateľstva ( nové doklady, práca, verejná kontrola, peniaze, spôsob platieb, výchovný a obnovný proces bezdomovcov, alkoholikov, narkomanov, cigánov)
Bod č.5. Práca , príjem,(príjem okamžite po prvom mesiaci , výmena peňažnej meny, ale bez výmenného kurzu ( každému rovnako po 300.000,- v novej mene po splnení podmienok ) + audity ( všetky dlhy osobné, firemné, zrušené)
Bod č.6. Štátna dotácia do každého rezortu 1.miliarda v novej mene. ( je asi 6.000 rezortov + do každej nemocnice a školy podľa potreby)
Bod č.7. Likvidácia starých budov a konštrukcii, recyklácia materiálu, realizácia a výroba nových technológii. Podpora výrobných procesov, obnova výroby a poľnohospodárstva, úvery s 0%-ným úrokom, ochrana detí, vzdelania mládeže a ochrana starých a nevládnych občanov.
Bod č. 8. Peniaze na účet každému občanovi, ktorý má minimálne 18 rokov, s platnosťou používania na 101. deň od získania nového dokladu totožnosti.
Bod. č. 9. Verejné – mediálne vysielané súdy vlastizradcov, kolaborantov a podvodníkov, či nájomných vrahov, oligarchov, ktorí sa podieľali na genocíde občanov počas celého štvrťstoročia. + odvysielanie odškodného občanom, za 33 rokov života v neslobode v bezprávnom štáte. Podmienky vyplatenia.
Bod č. 10. Celonárodné referendum o vine a treste mediálne odsúdených zločincov.
Bod č.11. ročné návrhy – podmienené amnestie s kauciou
Organizačná štruktúra , , Nového štátu“ podľa národného programu
Od roku 2010 nebola otázka, na ktorú by sme nevedeli odpovedať a nikto nedokázal Program zmeniť alebo zdokonaliť. Už v roku 2016 prichádzali občania s nápadmi, ako si zabezpečiť lepší život. Všetci sa zameriavali na finančný príjem.
Toto však nie je celkom konečné riešenie, ale vieme o tom rokovať s každým lídrom akejkoľvek skupiny aktivistov alebo s každým lídrom politickej strany. (((
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
1. Dvojnásobné platy, platy na úrovni Euro občanov – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
2. Minimálne 25.000 bytov ročne – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
3. Motivovať mladých, vyštudovaných občanov, ktorí opustili Slovensko k návratu domov na Slovensko – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
4. Ekonomicky a účinne zúžitkovať prísun migrantov alebo ich návrat – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
mmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm
1./ Čo je to vzdelanostný príjem?
Vzdelanostný príjem je:
Príjem podľa vzdelania je príjem pre zabezpečenie dôstojného života každému občanovi, aj keď je na úrovni asociála, alebo nižšie vnímajúceho človeka. Ide vlastne o odstránenie chudoby a finančného nedostatku každého jedinca.
2./ Aké sú tarify vzdelanostnej úrovne človeka?
Človek, ktorý nedokončil základné vzdelanie, má 45 základ na hodinu,
– Ten, čo dokončil základné vzdelanie – má 46 na hodinu
– Ten, čo má strednú školu bez maturity – má 47 na hodinu
– Ten, čo má maturitu, má 48 na hodinu
– Ten, čo má vysokú školu – má 49 na hodinu
– Ten, čo má doktorát a všelijaké nadstavby vzdelanostné, má 50 na hodinu
mmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm
3./ Ako by to v novej spoločnosti vyzeralo na pracovisku počas bežného pracovného mesiaca ?
Bežný pracovný mesiac má 120 pracovných hodín. Maximálny dovolený počet nadčasov je 40 hodín na mesiac. Každý nadčas aj v noci je 50 % príplatok. Dovolenku si musí samostatne nadrobiť, ak chce mesiac dovolenky zamestnanec, musí 3 mesiace potiahnuť po 40 hodín nadčasu. Pri čerpaní dovolenky mu je týchto 120 hodín nadrobených vyplatených aj s nadčasovým príplatkom.
4./ Čo ak spláca nejakú pôžičku, alebo úver?
V novej spoločnosti, sme hovorili, a naďalej tvrdíme, nebudú žiadne úroky a zamestnanec môže splácať pôžičku z nadčasových príplatkov, alebo z nadčasových hodín, záleží o akú sumu pôžičky ide.
5./ Viete uviesť príklad, napr. zamestnanca s maturitou, ktorý napriek tomu, že pracuje v oblasti s človekom, ktorý napr. má neukončenú základnú školu?
Tesne pred dôchodkom si človek s maturitou netrúfol už pokračovať v svojej profesii a bude robiť napr. kopáča kanálov, alebo upratovačku. Rozdiel je v tom, že on bude dostávať príjem podľa vzdelanostnej úrovne. Človek bez základnej školy má 45 na hodinu a človek s maturitou má 48 na hodinu.
6./ Ako je to s odchodom do dôchodku ?
Únia štátnej starostlivosti má vo svojom programe naplánovaný odchod do dôchodku presne v deň 55. narodenín. Keďže máme v programe zrušenie daní, výška dôchodku, je na úrovni jeho priemerného príjmu za posledné 3 mesiace, podľa vzdelanostnej úrovne.
7./ A čo, keď bude chcieť dôchodca pracovať ďalej?
Najprv si položme otázku, prečo chce dôchodca v dnešnej dobe pracovať ďalej?
Podľa Únie štátnej starostlivosti nebudú dane, iba jedna z prevodu a odchodom na dôchodok ostáva dôchodcovi taký istý dôchodok , ako mal príjem, keď pracoval. Je znížený len o nadčasy, čiže má dôchodok vo výške platu za 120 hodín podľa dosiahnutej vzdelanostnej úrovne a zároveň mu pribúdajú benefity od štátu. Ak by chcel dôchodca pracovať ďalej, má výhodu akurát v tom, že nemusí čas tráviť doma.
8./ Aké benefity máte na mysli pre dôchodcov?
– Ako prvý benefit je, ak žije sám, alebo s partnerkou, a obaja sú dôchodcovia, majú zadarmo inkaso,
– Ako dôchodca má zadarmo Mestskú hromadnú dopravu, zdravotnú starostlivosť, ktorá je pre každého občana zadarmo, má bonus o zdravotnú starostlivosť v prípade núdze /1-4 opatrovatelia, záleží, či chce opatrovateľskú činnosť na určitý čas, alebo na celý deň – podľa zdravotného stavu/
– Podľa zdravotného stavu má nárok na kúpeľnú starostlivosť zdarma jedenkrát ročne.
– V prípade právnej pomoci, má nárok na právne úkony zadarmo /ale iba pre seba/.
– Každý dôchodca, ktorý nemá rodinu, alebo má potrebu nevenovať sa rodine, bude mať od štátu zabezpečený program voľného času.
9./Únia štátnej starostlivosti má pre každého občana, ktorý dovŕši 18 rokov a pracuje, vypracovaný program o základnom nepodmienenom príjme. Aký to má vplyv na dôchodcu?
Áno, máte pravdu, ale musím to trošku rozviesť.
A/ 50 % výšky základného nepodmieneného príjmu bude vyplácaný aj osobám, ktorí majú občiansky preukaz, čiže od 15 rokov veku, podmienka je, aby chodili do školy, alebo študovali.
B/ Každý zamestnanec, čiže osoba, ktorá chodí do zamestnania, má základný nepodmienený príjem vo výške 100 %, čo pre začiatok je takto stanovené, teda, keď sa prvýkrát začne občanom vyplácať vo výške 600 na osobu.
C/Dôchodca má tak isto naň nárok. Čo musím ale poznamenať, je, že každý rok sa môže výška základného nepodmieneného príjmu meniť, a to záleží od toho, koľko ľudí bude študovať, vzdelávať sa a pracovať, ako rýchlo dokážeme zaviesť do výroby a do praxe nové technológie., ktoré ľuďom ušetria prácu a pri obmene zamestnanosti pri skoršom odchode do dôchodku a obmene odbornej vzdelanosti, sa môže tento nepodmienený príjem zvyšovať na maximálnu hranicu cca 3000 na osobu, alebo zo 120 hodín mesačne, znížiť pracovný čas, maximálne na 60 hodín za mesiac. O tomto však budú mať ľudia možnosť rozhodovať v referende. To si môžu občania už teraz vypočítať na papieri, čo by sa im viac oplatilo.
10./ Únia štátnej starostlivosti vo svojom programe rozpráva o odškodnení občanov. O aké odškodnenie ide a v akej výške? Pre koho bude?
Ak občania si uvedomia, že len 25 % obyvateľstva sa venuje politike, a teda 75 % občanov je podľa posledných prezidentských volieb protisystémových, tak si možno spomenú na hodiny občianskej náuky z predchádzajúceho režimu, kde definícia politiky bola definovaná ako hračka v rukách bohatých, ktorí so silou peňazí pretvárali spoločnosť k vlastnému prospechu a k dosiahnutiu viac peňazí, posilnenou silou získanej moci. Tu si môžu uvedomiť dnešnú dobu, kedy pokojní stárnúcí politici ,ktorí nám tu budovali demokraciu, sa opäť vracajú do politiky, aby si zabezpečili pomocou dosiahnutej finančnej sily a moci istotu, že práve to, čo som vám práve doteraz povedal, sa 75 % protisystémových občanov nedozvedelo, lebo inak by všetci doterajší politici skončili vo väzbe.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
5. Vytvoriť výhodné pracovné a hlavne platové podmienky pre všetkých občanov Slovenska , nielen pre učiteľov, lekárov, policajtov, politikov – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
Ako pomohli zvolení poslanci občanom? odpovie si každý volič sám . . .
6. Obnova nefunkčných Jednotných roľníckych družstiev, obnova nefunkčných privatizovaných závodov, ale aj získanie minimálne 50% takýchto podnikov, ktoré od doby privatizácie sú stále v čele a riadia takýto závod! Získanie privatizovaných závodov, ktoré po privatizácií zmenili majiteľov do 100%-ného vlastníctva – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
7. Odpustenie všetkých pôžičiek, leasingov, spotrebných úverov, hypoték, a to bez úžerníckeho navýšenia a exekučného vymáhania – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
8. Zabezpečiť vyriešiť odstránenie článku 7.odst.2 z Ústavy Slovenska – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
9. – ( Všetko za posledných 35 rokov zanedbanej demokracie na slovenský spôsob) Odstrániť korupciu – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
Len nevytŕčať z radu alebo je možné pokaziť súdny prípad pravdou . . . . . . .
10. Prešetriť, potrestať zlodejov z nekalej privatizácie, ale aj podvodníkov pandémie, vieme zrealizovať s víziou IOUP!
11. Odškodniť finančne, za 31 rokov demokracie samostatného Slovenska, občanov Slovenska, a to vo výške 300.000 , vieme zrealizovať s víziou IOUP! )))
wwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwww
Ktorá banka na Slovensku, zarobila pre Slovensko na opciách za ropu ? ALE. . . . . !
Fúrik , kde je Tvoja odvaha, keď nevieš súkromne riešiť veci cez mail ? ALE. . . !
lkjhgfds
Spýtal som sa umelej inteligencie (Spýtať sa modelu ChatGPT): Ako by sa zlepšila ekonomika štátu, ak by sa všetky dane zrušili a bola by iba jediná daň z prevodu peňazí-transakcií ? ( ako príklad posielam maketu na 0,5% )
Tento diagram znázorňuje kolobeh peňazí v ekonomike — od úveru, cez výplaty a nákupy až po výnosy štátnej kasy zo súčasného systému daní (napr. 0,5 % z transakcií). Zároveň však ukazuje, ako veľká suma peňazí obieha ekonomikou, pričom štát získa len relatívne malý podiel.
Zmena: Zavedenie 3 % transakčnej dane namiesto viacerých iných daní (napr. DPH, odvody, daň z príjmu atď.) Ak by sa zaviedla jednotná transakčná daň vo výške 3 % na všetky finančné pohyby, tak by:
✅ Výhody:
Štát by vybral výrazne viac peňazí:
Pri každom pohybe (napr. úver, výplata, nákup, predaj) sa odvedie 3 % do štátnej kasy.
Ak by len v tomto jednoduchom kolobehu (z obrázka) každý krok niesol 3 % daň, výnos štátu by bol výrazne vyšší než pri súčasných 0,5 %.
Zníženie daňových únikov: Transakčná daň je jednoduchá, automatizovaná a ťažko sa obchádza. Odvádza sa pri každom prevode automaticky (napr. pri platbe kartou, bankovým prevodom). Odstránenie zložitosti daňového systému: Odpadli by rôzne zložité dane (DPH, daň z príjmu, odvody, firemné dane…). Zjednodušenie administratívy pre občanov aj podnikateľov.
📈 Záver:
Zavedenie 3 % transakčnej dane by mohlo výrazne zvýšiť príjmy štátu aj pri nižšej sadzbe, ak by sa aplikovala na každú transakciu. Takýto systém sa často navrhuje ako jednoduchý, efektívny a spravodlivý daňový model (napr. v návrhoch tzv. „Spoločenskej reformy“).
wwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwwww
video:
https://www.facebook.com/reel/1483670672776033
video:
video:
Celá debata | RSS tejto debaty