Dvaja Slovania mohli vnímať (a zrejme aj vnímali) jeden druhého ako úhlavného nepriateľa bez ohľadu na to, že ich teraz oboch pokladáme za ten istý „národ“. Ak nepatrili do rovnakého kmeňa či kmeňového zväzu, nebolo medzi nimi nič, čo ich spájalo. Myšlienka národnej spolupatričnosti sa začala (u Slovákov) prejavovať až v stredoveku.
https://slovander.sk/tajomno/slovania-a-slovaci-o-tom-odkial-sme-sa-tu-vzali/
Slovania boli vždy skúpi na vlastné kronikárstvo – o Nitrianskom kniežatstve či Veľkej Morave sa taktiež dozvedáme z prameňov pochádzajúcich až zo Salzburgu. Našťastie písmo nie je našou jedinou možnosťou. Tam, kde všetko ostatné zlyháva, prichádza na rad archeológia.
Vďaka tomu sa zistilo, že dávne kultúry obývajúce naše dnešné územie boli heterogénne, inými slovami nejednotné a rozmanité. Slovanské znaky sa jednoznačne vyskytujú po boku mnohých iných. Dá sa teda hovoriť o multietnickom prostredí, čo by, samozrejme, vzhľadom na to, čo nám dokázala história, dávalo zmysel.
Mgr. art. Zdena Studenková (* 19. máj 1954, Bratislava) je slovenská televízna, filmová a divadelná herečka. Je bývalou manželkou režiséra Stanislava Párnického.
Hrala v mnohých filmoch, televíznych inscenáciách a seriáloch. Je niekoľkonásobnou držiteľkou ceny Osobnosť televíznej obrazovky (OTO).
V roku 1995 jej vyšiel hudobný album Dotyky noci. Hrala aj v muzikáloch na Novej scéne, v divadlách v Košiciach, v Nitre aj v Prahe. Je členkou Činohry SND.
V roku 2004 bola členkou poroty súťaže Miliónové dievča TV JOJ, v televízii Markíza stvárnila jednu z hlavných postáv seriálu Medzi nami a účinkovala v slovenskej verzii seriálu Ordinácia v ružovej záhrade ako MUDr. Eva Páleníková.
Životopis
Detstvo a dospievanie
Zdena Studenková sa narodila 19. mája 1954 v Bratislave, žila v Mierovej kolónii na Tylovej 25. Jej rodičia pracovali v Chemických závodoch Juraja Dimitrova, otec ako technik a mama ako účtovníčka. V roku 1963, keď mala Zdena iba 9 rokov, jej zavreli otca, súviselo to s procesom so skupinou Edelweiss – špeciálnou nemeckou vojenskou jednotkou, ktorá v zime 1944 – 1945 bojovala proti partizánom. Dostal 8 rokov, ale v roku 1968 ho pustili na amnestiu.
Počas tých rokov, keď žila iba s mamou a babičkou, bola podľa jej vlastných slov ako „pes Cerberus“ a od svojej mamy odháňala každého nápadníka. Zdena to kvôli otcovi nemala ľahké ani v škole, riaditeľka jej dávala jasne najavo, že je dcérou väzňa. Po prepustení jej otca sa rodičia rozviedli a s mamou sa potĺkali po podnájmoch, otec ostal v Mierovej kolónii.
Medzi jej najobľúbenejšie predmety v škole patrila slovenčina, kreslenie a telesná výchova. Počas základnej školy navštevovala rôzne krúžky: nemčinu, klavír, gymnastiku.
V júni 1969 sa jej mama rozhodla, že emigrujú do Viedne, pretože na Slovensku chcela všetko skončiť, aj vzhľadom na otca a začať tam nový život. Vo Viedni sa však nezdržali dlho, keďže Zdena už mala papier, že je prijatá na Strednú umeleckopriemyselnú školu (ŠUP-ka) odbor fotografia, a tak prinútila svoju mamu, aby sa vrátili späť na Slovensko. Nechýbalo veľa a Zdena by vôbec nevyštudovala fotografiu. V čase, keď Zdena končila základnú školu, sa písali kádrové posudky a jej riaditeľka školy napísala odporúčanie do pásovej výroby. Našťastie mala skvelú triednu učiteľku a tá povedala jej mame, aby našla nejakú protekciu na ŠUP-ke.
Po maturite na ŠUP-ke (1972) chcela študovať dejiny umenia a estetiku na Univerzite Komenského, ale opäť sa pozeralo na jej kádrový profil, a tak si dala prihlášku na VŠMU, keďže počas ŠUP-ky chodila do fotokomory k hercovi Jánovi Klimovi – jej spolužiak bol totiž jeho syn – ktorý ju celé 4 roky prehováral, že musí byť herečka. Už počas strednej školy nakrútila jeden krátkometrážny film o Andrejovi Sládkovičovi, kde hrala Marínu.
Už počas štúdia na VŠMU dostávala Zdena veľké úlohy v divadle ale aj v televízii. Jej spolužiakmi boli herci: Jozef Vajda, Štefan Kožka, Štefan Mandžár, Ľudmila Mandžárová, Iveta Kožková, Anna Maľová, Ján Zachar a režiséri: Juraj Nvota, Juraj Tkáč, Zdeno Dřínovský, Edo Gutler.
Po skončení VŠMU (1972 – 1977) nastúpila na Novú scénu (1977 – 1978). Po roku prestúpila na našu prvú scénu, do Slovenského národného divadla (SND), kde pracovala do roku 1994, pretože chcela hrať v muzikáloch na Novej scéne. Rok a pol bola na Novej scéne, potom ešte chvíľu na voľnej nohe, potom sa vrátila späť do Národného divadla, kde účinkuje dodnes.
Osobný život
Prvýkrát bola vydatá za svojho spolužiaka zo ŠUP-ky Ivana Kostroňa. Manželstvo však vydržalo iba 9 mesiacov, pretože Zdena ešte netúžila byť matkou, zatiaľ čo Ivan už dieťa chcel. Dokonca Zdena v knihe Jána Štrassera priznala, že s Ivanom bola tehotná, no išla na interrupciu. V roku 1979 Zdenu obsadil do televízneho filmu Stanislav Párnický. Otehotnela s ním a vzali sa, boli spolu 13 rokov. Ich spoločná dcéra Simona (*1980) niesla rozvod svojich rodičov veľmi ťažko. Zdena sa pre rozvod rozhodla preto, lebo mala pocit, že pri ňom strašne rýchlo starne, ale aj preto, že na Novej scéne spoznala dirigenta Branislava Kostku. S Braňom Kostkom je dodnes, bývajú na bratislavskej Kolibe a patria medzi najstabilnejšie a najkrajšie páry v slovenskom šoubiznise aj napriek vekovému rozdielu.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Zdena_Studenkov%C3%A1
1. Dvojnásobné platy, platy na úrovni Euro občanov – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
2. Minimálne 25.000 bytov ročne – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
3. Motivovať mladých, vyštudovaných občanov, ktorí opustili Slovensko k návratu domov na Slovensko – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
4. Ekonomicky a účinne zúžitkovať prísun migrantov alebo ich návrat – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
5. Vytvoriť výhodné pracovné a hlavne platové podmienky pre všetkých občanov Slovenska , nielen pre učiteľov, lekárov, policajtov, politikov – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
6. Obnova nefunkčných Jednotných roľníckych družstiev, obnova nefunkčných privatizovaných závodov, ale aj získanie minimálne 50% takýchto podnikov, ktoré od doby privatizácie sú stále v čele a riadia takýto závod! Získanie privatizovaných závodov, ktoré po privatizácií zmenili majiteľov do 100%-ného vlastníctva – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
7. Odpustenie všetkých pôžičiek, leasingov, spotrebných úverov, hypoték, a to bez úžerníckeho navýšenia a exekučného vymáhania – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
8. Zabezpečiť vyriešiť odstránenie článku 7.odst.2 z Ústavy Slovenska – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
9. – ( Všetko za posledných 35 rokov zanedbanej demokracie na slovenský spôsob) Odstrániť korupciu – vieme zrealizovať s víziou IOUP!
10. Prešetriť, potrestať zlodejov z nekalej privatizácie, ale aj podvodníkov pandémie, vieme zrealizovať s víziou IOUP!
11. Odškodniť finančne, za 31 rokov demokracie samostatného Slovenska, občanov Slovenska, a to vo výške 300.000 , vieme zrealizovať s víziou IOUP!
1./ Čo je to vzdelanostný príjem?
Vzdelanostný príjem je:
Príjem podľa vzdelania je príjem pre zabezpečenie dôstojného života každému občanovi, aj keď je na úrovni asociála, alebo nižšie vnímajúceho človeka. Ide vlastne o odstránenie chudoby a finančného nedostatku každého jedinca.
2./ Aké sú tarify vzdelanostnej úrovne človeka?
Človek, ktorý nedokončil základné vzdelanie, má 45 základ na hodinu,
– Ten, čo dokončil základné vzdelanie – má 46 na hodinu
– Ten, čo má strednú školu bez maturity – má 47 na hodinu
– Ten, čo má maturitu, má 48 na hodinu
– Ten, čo má vysokú školu – má 49 na hodinu
– Ten, čo má doktorát a všelijaké nadstavby vzdelanostné, má 50 na hodinu
——————————————————————————————————————————————
3./ Ako by to v novej spoločnosti vyzeralo na pracovisku počas bežného pracovného mesiaca ?
Bežný pracovný mesiac má 120 pracovných hodín. Maximálny dovolený počet nadčasov je 40 hodín na mesiac. Každý nadčas aj v noci je 50 % príplatok. Dovolenku si musí samostatne nadrobiť, ak chce mesiac dovolenky zamestnanec, musí 3 mesiace potiahnuť po 40 hodín nadčasu. Pri čerpaní dovolenky mu je týchto 120 hodín nadrobených vyplatených aj s nadčasovým príplatkom.
4./ Čo ak spláca nejakú pôžičku, alebo úver?
V novej spoločnosti, sme hovorili, a naďalej tvrdíme, nebudú žiadne úroky a zamestnanec môže splácať pôžičku z nadčasových príplatkov, alebo z nadčasových hodín, záleží o akú sumu pôžičky ide.
5./ Viete uviesť príklad, napr. zamestnanca s maturitou, ktorý napriek tomu, že pracuje v oblasti s človekom, ktorý napr. má neukončenú základnú školu?
Tesne pred dôchodkom si človek s maturitou netrúfol už pokračovať v svojej profesii a bude robiť napr. kopáča kanálov, alebo upratovačku. Rozdiel je v tom, že on bude dostávať príjem podľa vzdelanostnej úrovne. Človek bez základnej školy má 45 na hodinu a človek s maturitou má 48 na hodinu.
6./ Ako je to s odchodom do dôchodku ?
Únia štátnej starostlivosti má vo svojom programe naplánovaný odchod do dôchodku presne v deň 55. narodenín. Keďže máme v programe zrušenie daní, výška dôchodku, je na úrovni jeho priemerného príjmu za posledné 3 mesiace, podľa vzdelanostnej úrovne.
7./ A čo, keď bude chcieť dôchodca pracovať ďalej?
Najprv si položme otázku, prečo chce dôchodca v dnešnej dobe pracovať ďalej?
Podľa Únie štátnej starostlivosti nebudú dane, iba jedna z prevodu a odchodom na dôchodok ostáva dôchodcovi taký istý dôchodok , ako mal príjem, keď pracoval. Je znížený len o nadčasy, čiže má dôchodok vo výške platu za 120 hodín podľa dosiahnutej vzdelanostnej úrovne a zároveň mu pribúdajú benefity od štátu. Ak by chcel dôchodca pracovať ďalej, má výhodu akurát v tom, že nemusí čas tráviť doma.
8./ Aké benefity máte na mysli pre dôchodcov?
– Ako prvý benefit je, ak žije sám, alebo s partnerkou, a obaja sú dôchodcovia, majú zadarmo inkaso,
– Ako dôchodca má zadarmo Mestskú hromadnú dopravu, zdravotnú starostlivosť, ktorá je pre každého občana zadarmo, má bonus o zdravotnú starostlivosť v prípade núdze /1-4 opatrovatelia, záleží, či chce opatrovateľskú činnosť na určitý čas, alebo na celý deň – podľa zdravotného stavu/
– Podľa zdravotného stavu má nárok na kúpeľnú starostlivosť zdarma jedenkrát ročne.
– V prípade právnej pomoci, má nárok na právne úkony zadarmo /ale iba pre seba/.
– Každý dôchodca, ktorý nemá rodinu, alebo má potrebu nevenovať sa rodine, bude mať od štátu zabezpečený program voľného času.
9./Únia štátnej starostlivosti má pre každého občana, ktorý dovŕši 18 rokov a pracuje, vypracovaný program o základnom nepodmienenom príjme. Aký to má vplyv na dôchodcu?
Áno, máte pravdu, ale musím to trošku rozviesť.
A/ 50 % výšky základného nepodmieneného príjmu bude vyplácaný aj osobám, ktorí majú občiansky preukaz, čiže od 15 rokov veku, podmienka je, aby chodili do školy, alebo študovali.
B/ Každý zamestnanec, čiže osoba, ktorá chodí do zamestnania, má základný nepodmienený príjem vo výške 100 %, čo pre začiatok je takto stanovené, teda, keď sa prvýkrát začne občanom vyplácať vo výške 600 na osobu.
C/Dôchodca má tak isto naň nárok. Čo musím ale poznamenať, je, že každý rok sa môže výška základného nepodmieneného príjmu meniť, a to záleží od toho, koľko ľudí bude študovať, vzdelávať sa a pracovať, ako rýchlo dokážeme zaviesť do výroby a do praxe nové technológie., ktoré ľuďom ušetria prácu a pri obmene zamestnanosti pri skoršom odchode do dôchodku a obmene odbornej vzdelanosti, sa môže tento nepodmienený príjem zvyšovať na maximálnu hranicu cca 3000 na osobu, alebo zo 120 hodín mesačne, znížiť pracovný čas, maximálne na 60 hodín za mesiac. O tomto však budú mať ľudia možnosť rozhodovať v referende. To si môžu občania už teraz vypočítať na papieri, čo by sa im viac oplatilo.
10./ Únia štátnej starostlivosti vo svojom programe rozpráva o odškodnení občanov. O aké odškodnenie ide a v akej výške? Pre koho bude?
Ak občania si uvedomia, že len 25 % obyvateľstva sa venuje politike, a teda 75 % občanov je podľa posledných prezidentských volieb protisystémových, tak si možno spomenú na hodiny občianskej náuky z predchádzajúceho režimu, kde definícia politiky bola definovaná ako hračka v rukách bohatých, ktorí so silou peňazí pretvárali spoločnosť k vlastnému prospechu a k dosiahnutiu viac peňazí, posilnenou silou získanej moci. Tu si môžu uvedomiť dnešnú dobu, kedy pokojní stárnúcí politici ,ktorí nám tu budovali demokraciu, sa opäť vracajú do politiky, aby si zabezpečili pomocou dosiahnutej finančnej sily a moci istotu, že práve to, čo som vám práve doteraz povedala, sa 75 % protisystémových občanov nedozvedelo, lebo inak by všetci doterajší politici skončili vo väzbe.
, , Dlhodobá vízia či stratégia krajiny“, ktorú prezident Slovenskej republiky očakáva !
Celá debata | RSS tejto debaty