Cechy boli organizácie, ktoré združovali remeselníkov určitého remesla v rámci mesta, stolice, či dokonca celého štátu. Mali funkcie živnostenskej vrchnosti, regulovali vzťahy medzi majstrami, tovarišmi a učňami, určovali ceny a zastupovali svojich členov vo vzťahu k mestu. Inventár je rozdelený podľa jednotlivých cechov a v rámci nich na listiny, knihy a spisový materiál.
Z obsahového hľadiska sa vo fonde nachádzajú základné listiny cechov – artikuly, knihy majstrov a tovarišov, výučné a tovarišské listy a korešpondencia s nadriadenými orgánmi.
Grémium bratislavského obchodníctva (1699 – 1949)
Fond obsahuje dokumenty dvoch na seba nadväzujúcich pôvodcov. Obchodná gilda existovala v rokoch 1699 až 1909 a Grémium bratislavského obchodníctva v rokoch 1910 až 1949. V fonde sa nachádzajú dokumenty týkajúce sa týkajúce sa obchodníckeho stavu, učňovského školstva, riešenia legislatívnych, živnostenských, organizačných a iných záležitostí jednotlivých remesiel a obchodníkov. Nachádzajú sa tu tiež regulácie cien, arizácia židovských obchodov, povojnová obnova a organizácia obchodu a remesiel. Súčasťou inventára sú aj aj zoznamy vyhotovené pracovníkmi archívu, ktoré neboli súčasťou pôvodnej viazanej verzie inventáru.
Bližšie podrobnosti o obchodnej gilde prináša práca FORBÁTH, Eugen. Dejiny bratislavského obchodu v 18. a 19. storočí (1699 – 1873). Bratislava : 1959, 579 s.
Spolky v Bratislave 1585 – 1955
V tomto združenom inventári sú sprístupnené fondy týchto spolkov: Bartókov spevácky spolok, Bratislavský kresťanský obchodný podporný spolok, Klub Bratislavských kolkárov, Malokarpatskí skauti, Meštianske kasíno, Prvá bratislavská mestská ľudová kuchyňa, Spolok strelcov a lovcov, Spolok štátnych účtovných úradníkov, Toldyho krúžok, Združenie katolíckej mládeže na Slovensku.
Dokumenty jednotlivých spolkov sú usporiadané podľa diplomatických kategórií na listiny, úradné knihy, spisový materiál a účtovný materiál, pričom dokumenty sú v rámci kategórií usporiadané rôzne vzhľadom na množstvo zachovaných dokumentov.
Spolky v Bratislave – Policajné riaditeľstvo 1919 – 1959
Dokumenty boli vymanipulované z archívneho fondu Policajné riaditeľstvo v Bratislave, čomu zodpovedá aj ich charakter. Ide o písomnosti, ktoré jednotlivé spolky posielali policajnému riaditeľstvu – najčastejšie stanovy spolku, správy o valných zhromaždeniach či zoznamy funkcionárov a členov spolku. Výnimočne sa tu nachádzajú aj kroniky, plagáty a korešpondencia.
Z obsahového hľadiska ide o spolky zo všetkých oblastí života od profesijných, zdravotných, náboženských, športových, kultúrnych, hospodárskych, sociálnych až po spolky združujúce ľudí so spoločným hobby.
Jednotné roľnícke družstvo, skr. JRD, bol druh poľnohospodárskeho družstva v Česko-Slovensku v rokoch 1949 – 1990 (t. j. počas vlády KSČ). JRD boli zodpovedné za väčšinu poľnohospodárskej výroby Česko-Slovenska.
Význam pre ekonomiku
Počet JRD v Česko-Slovensku sa časom výrazne menil (5848 v roku 1952, 10 816 v roku 1960, 1721 v roku 1980)–do roku 1959 stúpal, potom klesal, čiže JRD sa od roku 1959 zväčšovali.
V roku 1980 bolo v ČSSR celkovo 1721 JRD, z toho 1080 v Česku a 641 na Slovensku. Na JRD v roku 1980 pripadalo 63 % všetkej poľnohospodárskej pôdy ČSSR (resp. 60 % poľnohospodárskej pôdy Česka a 68 % poľnohospodárskej pôdy Slovenska); zvyšok pripadal na štátne poľnohospodárske podniky – najmä tzv. štátne statky (20,2 % poľnohospodárskej pôdy ČSSR) – a na nesocialistický sektor.
Podiel JRD na hrubej poľnohospodárskej produkcii ČSSR v roku 1980 bol 58 %. Hoci jednotných roľníckych družstiev bolo výrazne viac než štátnych statkov a mali spolu viac pôdy než štátne statky, štátne statky mali výrazne viac pôdy v prepočte na 1 podnik a výrazne vyššiu hrubú poľnohospodársku produkciu v prepočte na 1 podnik.
Právny vývoj
JRD boli zriadené zákonom č. 69/1949 Zb (pozri aj kolektivizácia poľnohospodárstva).
Tento zákon postupne vystriedali zákony č. 49/1959 Zb., č. 122/1975 Zb. a č. 90/1988 Zb. Zákonom č. 162/1990, teda po nežnej revolúcii, boli jednotné roľnícke družstvá zrušené a nahradené „poľnohospodárskymi družstvami“, no už o rok neskôr bol prijatím Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje novú koncepciu práva spoločností (vrátane družstiev), zrušený aj tento zákon. Poľnohospodárske družstvá sa tak stali len jednoducho jednou z foriem právnej formy družstvo.
Dnes má ešte na Slovensku slová „jednotné roľnícke družstvo“ vo svojom obchodnom mene 9 družstiev, nejde však už o špecifickú právnu formu.
Prácu v JRD vykonávali zásadne jeho členovia; povinnosť osobne pracovať v družstve patrila k základným povinnostiam vyplývajúcim z členstva. Výnimočne mohlo JRD zamestnávať občanov aj v pracovnom pomere, prípadne v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Členom JRD sa mohol stať ktorýkoľvek občan po skončení povinnej školskej dochádzky. O prijatí občana za člena družstva rozhodovala členská schôdza (resp. v období medzi členskými schôdzami predstavenstvo). Člen JRD mohol z JRD vystúpiť (ku koncu roka alebo za istých podmienok aj inokedy) alebo byť vylúčený členskou schôdzou.
Člen družstva pri vstupe do družstva odovzdával do vlastníctva a spoločného hospodárenia družstva všetky pozemky, ktoré vlastní, okrem pozemkov so stavbami v osobnom vlastníctve, nádvoriami a súvisiacimi záhradami (do istej veľkosti) .
Družstvu odovzdával aj živý a mŕtvy inventár, osivo, sadivo a krmivo, hospodárske budovy a iné stavby, prípadne remeselnícke potreby. Osivo, sadivo, krmivo, hospodárske budovy a iné stavby boli nenávratným vkladom člena do družstva. 20 % z preberacej ceny inventára a remeselníckych potrieb bolo takisto nenávratným vkladom do družstva, ale za zvyšných 80 % týchto vecí dostal člen od družstva zaplatenú ekvivalentnú hodnotu.
Členom družstva patrila za prácu vykonanú v družstve peňažná odmena za prácu, ktorá sa určovala podľa množstva, kvality a spoločenského významu práce; časť odmeny sa poskytovala ako podiel na hospodárskych výsledkoch družstva. V niektorých družstvách existovali aj záhumienky.
Organizácia a riadenie
Členovia JRD riadili a spravovali záležitosti družstva prostredníctvom členskej schôdze a ňou volených orgánov (v súlade s právnymi predpismi, politicko-hospodárskymi opatreniami a vnútrodružstevnými predpismi). Volenými orgánmi družstva boli: zbor zástupcov (orgán nahradzujúci členskú schôdzu vo veľkých družstvách), predstavenstvo (štatutárny a výkonný orgán), predseda (riadi bežnú činnosť, predstavenstvo, členské schôdze a koná v mene družstva navonok), revízna komisia (kontrolný orgán) a iné.
JRD mali vlastnú ekonomiku, ucelený výrobný a pracovný proces, vlastný výrobný finančný plán. Na rozdiel od súčasných družstiev do riadenia JRD zasahoval aj štát.
Štát činnosť JRD usmerňoval v súlade s ekonomicko-politickým programom KSČ, a to prostredníctvom národohospodárskych plánov, ekonomických nástrojov, politicko-organizátorskej práce a právnych predpisov.
JRD riadilo rezortné ministerstvo (t.j. na Slovensku od 70. rokov Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR) prostredníctvom krajských a okresných poľnohospodárskych správ. Okrem toho štát poskytoval JRD v záujme ich rozvoja všestrannú politickú, organizačnú, ekonomickú, odbornú a personálnu pomoc.
( je potrebný návrat do budúcnosti? )
1./ Čo je to vzdelanostný príjem?
Vzdelanostný príjem je:
Príjem podľa vzdelania je príjem pre zabezpečenie dôstojného života každému občanovi, aj keď je na úrovni asociála, alebo nižšie chápajúceho človeka. Ide vlastne o odstránenie chudoby a finančného nedostatku každého jedinca.
2./ Aké sú tarify vzdelanostnej úrovne človeka?
Človek, ktorý nedokončil základné vzdelanie,
má 45 základ na hodinu,
– Ten, čo dokončil základné vzdelanie – má 46 na hodinu
– Ten, čo má strednú školu bez maturity – má 47 na hodinu
– Ten, čo má maturitu, má 48 na hodinu
– Ten, čo má vysokú školu – má 49 na hodinu
– Ten, čo má doktorát a všelijaké nadstavby vzdelanostné, má 50 na hodinu
3./ Ako by to v novej spoločnosti vyzeralo na pracovisku počas bežného pracovného mesiaca ?
Bežný pracovný mesiac má 120 pracovných hodín. Maximálny dovolený počet nadčasov je 40 hodín na mesiac. Každý nadčas aj v noci je 50 % príplatok. Dovolenku si musí samostatne nadrobiť, ak chce mesiac dovolenky zamestnanec, musí 3 mesiace potiahnuť po 40 hodín nadčasu. Pri čerpaní dovolenky mu je týchto 120 hodín nadrobených vyplatených aj s nadčasovým príplatkom.
4./ Čo ak spláca nejakú pôžičku, alebo úver?
V novej spoločnosti, sme hovorili, a naďalej tvrdíme, nebudú žiadne úroky a zamestnanec môže splácať pôžičku z nadčasových príplatkov, alebo z nadčasových hodín, záleží o akú sumu pôžičky ide.
5./ Viete uviesť príklad, napr. zamestnanca s maturitou, ktorý napriek tomu, že pracuje v oblasti s človekom, ktorý napr. má neukončenú základnú školu?
Tesne pred dôchodkom si človek s maturitou netrúfol už pokračovať v svojej profesii a bude robiť napr. kopáča kanálov, alebo upratovačku. Rozdiel je v tom, že on bude dostávať príjem podľa vzdelanostnej úrovne. Človek bez základnej školy má 45 na hodinu a človek s maturitou má 48 na hodinu.
6./ Ako je to s odchodom do dôchodku ?
Únia štátnej starostlivosti má vo svojom programe naplánovaný odchod do dôchodku presne v deň 55. narodenín. Keďže máme v programe zrušenie daní, výška dôchodku, je na úrovni jeho priemerného príjmu za posledné 3 mesiace, podľa vzdelanostnej úrovne.
7./ A čo, keď bude chcieť dôchodca pracovať ďalej?
Najprv si položme otázku, prečo chce dôchodca v dnešnej dobe pracovať ďalej?
Podľa Únie štátnej starostlivosti nebudú dane, iba jedna z prevodu a odchodom na dôchodok ostáva dôchodcovi taký istý dôchodok , ako mal príjem, keď pracoval. Je znížený len o nadčasy, čiže má dôchodok vo výške platu za 120 hodín podľa dosiahnutej vzdelanostnej úrovne a zároveň mu pribúdajú benefity od štátu. Ak by chcel dôchodca pracovať ďalej, má výhodu akurát v tom, že nemusí čas tráviť doma.
8./ Aké benefity máte na mysli pre dôchodcov?
– Ako prvý benefit je, ak žije sám, alebo s partnerkou, a obaja sú dôchodcovia, majú zadarmo inkaso,
– Ako dôchodca má zadarmo Mestskú hromadnú dopravu, zdravotnú starostlivosť, ktorá je pre každého občana zadarmo, má bonus o zdravotnú starostlivosť v prípade núdze /1-4 opatrovatelia, záleží, či chce opatrovateľskú činnosť na určitý čas, alebo na celý deň – podľa zdravotného stavu/
– Podľa zdravotného stavu má nárok na kúpeľnú starostlivosť zdarma jedenkrát ročne.
– V prípade právnej pomoci, má nárok na právne úkony zadarmo /ale iba pre seba/.
– Každý dôchodca, ktorý nemá rodinu, alebo má potrebu nevenovať sa rodine, bude mať od štátu zabezpečený program voľného času.
9./Únia štátnej starostlivosti má pre každého občana, ktorý dovŕši 18 rokov a pracuje, vypracovaný program o základnom nepodmienenom príjme. Aký to má vplyv na dôchodcu?
Áno, máte pravdu, ale musím to trošku rozviesť.
A/ 50 % výšky základného nepodmieneného príjmu bude vyplácaný aj osobám, ktorí majú občiansky preukaz, čiže od 15 rokov veku, podmienka je, aby chodili do školy, alebo študovali.
B/ Každý zamestnanec, čiže osoba, ktorá chodí do zamestnania, má základný nepodmienený príjem vo výške 100 %, čo pre začiatok je takto stanovené, teda, keď sa prvýkrát začne občanom vyplácať vo výške 600 na osobu.
C/Dôchodca má tak isto naň nárok. Čo musím ale poznamenať, je, že každý rok sa môže výška základného nepodmieneného príjmu meniť, a to záleží od toho, koľko ľudí bude študovať, vzdelávať sa a pracovať, ako rýchlo dokážeme zaviesť do výroby a do praxe nové technológie., ktoré ľuďom ušetria prácu a pri obmene zamestnanosti pri skoršom odchode do dôchodku a obmene odbornej vzdelanosti, sa môže tento nepodmienený príjem zvyšovať na maximálnu hranicu cca 3000 na osobu, alebo zo 120 hodín mesačne, znížiť pracovný čas, maximálne na 60 hodín za mesiac. O tomto však budú mať ľudia možnosť rozhodovať v referende. To si môžu občania už teraz vypočítať na papieri, čo by sa im viac oplatilo.
10./ Únia štátnej starostlivosti vo svojom programe rozpráva o odškodnení občanov. O aké odškodnenie ide a v akej výške? Pre koho bude?
Ak občania si uvedomia, že len 25 % obyvateľstva sa venuje politike, a teda 75 % občanov je podľa posledných prezidentských volieb protisystémových, tak si možno spomenú na hodiny občianskej náuky z predchádzajúceho režimu, kde definícia politiky bola definovaná ako hračka v rukách bohatých, ktorí so silou peňazí pretvárali spoločnosť k vlastnému prospechu a k dosiahnutiu viac peňazí, posilnenou silou získanej moci. Tu si môžu uvedomiť dnešnú dobu, kedy pokojní stárnúcí politici ,ktorí nám tu budovali demokraciu, sa opäť vracajú do politiky, aby si zabezpečili pomocou dosiahnutej finančnej sily a moci istotu, že práve to, čo som vám práve doteraz povedala, sa 75 % protisystémových občanov nedozvedelo, lebo inak by všetci doterajší politici skončili vo väzbe.
video:
https://youtu.be/URpyPHzosyU?si=fyGtiRd1c2kfQSGs
video:
https://fb.watch/tFRoKyhEbA/
video:
https://youtu.be/9PMw2HUYWOM?t=12
Email zo dňa 15. 11. 2012 od štátneho tajomníka Branislava Ondruša – sľub politickej strany SMER
Polnohospodarstvo buducnosti bude zial do... ...
Celá debata | RSS tejto debaty