Je až nepochopiteľné, že v dnešných časoch sa ľudia dokážu pomstiť za obdobie, ktoré zmenou systému prinášalo stále lepší život, aj keď pre niekoho, kto nevedel žiť v žiadnom systéme, je to aj dnes nepochopiteľné.
Napríklad dnešná politika je pomsta za päťdesiate roky, keď po II. svetovej vojne sa zakladali družstvá, budoval socializmus a znárodňovalo sa pre štát na prospech všetkých. No nie všetci s tým súhlasili, ale nakoniec sa podvolili.
Potomkovia z tejto doby, sú asi dnešní predstavitelia ( potomkovia bývalých kulakov) falošne zostavenej štátnej elity. Túžia po pomste a chcú nazad majetky svojich predkov.
Trestné činy najvyšších štátnych predstaviteľov na Slovensku a nikto nič nevidí ?
Ale ako k tomu prídu napríklad potomkovia tých pred nimi?
Citát:
…Potom sa začala hrdelná pravota. Slovo dostala obžaloba. Prokurátor Čemický okrem iného uviedol, že Jánošík bol kuruc. Navrhol napichnutie na kôl, na hák alebo na smrť lámaním na kolese. Žiadal, aby Jánošíka podrobili mučeniu. Mučením sa mala potvrdiť správnosť a vierohodnosť jeho dobrovoľnej výpovede. Potom na obhajobu Jánošíka vystúpil Baltazár Palugyai. Odmietol obžalobu a najmä obvinenie z vraždy, ktoré nebolo dokázané a malo podľa prokurátora zásadný význam v súdnom procese. Obhajca požadoval, aby obžalovaného oslobodili a zbavili pút. Zaujímavé je, že obhajca nežiadal konfrontáciu Jánošíka s Huncagom ani to, aby obžaloba predložila dôkazy, že Jánošík bol spolupáchateľom vraždy domanižského farára. Podľa historikov Jánošík bol miernej povahy, dobrosrdečný a nebol schopný zabíjať ľudí …
https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_J%C3%A1no%C5%A1%C3%ADk
A čo potomkovia ukrižovaného Ježiša Krista?
Nemal síce krvné potomstvo, ale za myšlienky, ktoré majú medzi nami ľuďmi, šíriť lásku, dobro a odpúšťanie, bol ukrižovaný. Aké sme si z toho ponechali v našich srdciach ponaučenie a dedičstvo?
( v diskusií sa hneď priznajú a ukážu svoju skutočnú tvár 🙂 )
Nemal síce krvné potomstvo, ale za myšlienky, ktoré majú medzi nami ľuďmi, šíriť lásku, dobro a odpúšťanie, bol ukrižovaný. Aké sme si z toho ponechali v našich srdciach ponaučenie a dedičstvo?
Čo je podmienkou v každom štáte, kde je podpísaná spoločenská zmluva, teda Ústava? Preto v každom štáte je aj menšina nespokojných občanov, nech je v akomkoľvek spoločenskom zriadení? Ale čo ak aj zadĺžený občan ( hoc nie vlastnou vinou – lebo to nikoho nezaujíma) , môže mať riešenie pre všetkých?