Za obdobie od 17.novembra 1989 po dnes, som nezažil politika alebo voliča, ktorý chce niečo vytvoriť pre Slovensko alebo pre iných , ako len pre seba!
Prezradil som viac z programu Únie Štátnej Starostlivosti ako za 30 rokov rôzne vlády Slovenska, pri budovaní demokracie na Slovensku!
Video 1/3:
Uverejnil používateľ Jozef Chlebík Nedeľa 8. marca 2020
„Nehádzať perly sviniam“ je jedným z výrokov z Biblie. Zdá sa, že tento výrok je zrozumiteľný všetkým. V podstate znamená „neplytvať“ niečím, čo je vzácne pre ľudí, ktorí nevedia, o čo ide a mohli by tým pohŕdať, prípadne nebudú mať z toho žiadny úžitok. Niekedy ich môže to povedané, teda tá „perla“ pobúriť k agresivite voči človeku, ktorý ju ponúka. Ako teda spoznať, ktorí ľudia sú hodní „našich perlí“, a ktorým je úplne zbytočné niečo rozprávať? Koho vlastne Ježiš považoval za tú „sviňu“, v tomto výroku?
http://www.duchovno.poznanie.sk/viewtopic.php?f=3&t=650
Aj keď sa zlato vo väčšine prípadov chápe ako investícia alebo šperk, zhruba 10 % sa ho spotrebuje v rôznych priemyselných odvetviach či v medicíne. Na aké všemožné účely sa zlato využíva, si môžete pozrieť nižšie.
Elektronika
Dnes svet prekypuje elektronickými obvodmi, či už sú to stolné počítače, notebooky, televízory alebo mobilné telefóny. Nakoľko je zlato vysoko-účinným vodičom odolným voči korózii, využíva sa pri spájaní káblov na doskách plošných spojov. Keďže sú tieto spoje tenšie než ľudský vlas, množstvo použitého zlata je veľmi nízke. Taký smartfón obsahuje zhruba 0,0002 unce zlata, čo pri aktuálnej cene predstavuje $23 centov. Samozrejme, za jeden rok sa vyprodukuje miliarda telefónov, milióny osobných počítačov a televízorov, takže si tento priemysel zapýta tony zlata. Smartfón Samsung
Stavebníctvo
Využitie zlata ako dekoratívneho prvku v stavebníctve môžeme badať už v Starom Egypte, kde roztopením jednej unce zlata pokryli obrovskú plochu.
Dnes existujú ešte tenšie zlaté fólie, ktoré sa používajú ako reflexné nátery na oknách. Roztopením jednej unce zlata dnes vieme získať fóliu s plochou 1000 metrov štvorcových. Tenké plechy potiahnuté zlatom je možné vidieť na rôznych katedrálach.
Medicína
Už tisíce rokov sa pre odolnosť voči zničeniu, baktériám a strate lesku zlato využíva na medicínske účely. Súčasná moderná stomatológia si ročne zapýta niekoľko ton zlata, pričom dnes využíva hlavne biele zlato alebo zlaté zliatiny.
Okrem zubov sa dnes zlato pre svoju vysokú odolnosť voči baktériám využíva aj pri implantátoch. Čínski liečitelia rýdze zlato používali aj pri liečení vredov alebo kiahní.
Automobilový priemysel
Aj keď sa platina a paládium pri výrobe katalyzátorov využívajú najviac, svoje zastúpenie tu má aj žltý kov.
Zlato si miesto v automobilovom priemysle vydobylo najmä pred rokom 2008, kedy bolo lacnejšie než platina a paládium. Dnes to už ale opäť neplatí.
Vesmír
Presne tak, aj skúmanie vesmíru si vyžaduje určité množstvo žltého kovu. Tmavšie časti kozmickej lode sú pokryté vrstvou zlata, aby odrážali infračervené žiarenie a chránili ich pred vysokou teplotou.
Navyše je zlato súčasťou skafandrov, najmä helmy, ktorá ako tvrdí NASA, kozmonautov ochraňuje pred žiarením.
https://www.investicne.sk/2018/09/10/na-co-vsetko-svet-vyuziva-zlato/
Svet bez zlata.
O pár rokov môže byť vyťažená posledná unca.
Najviac zlata vyťažia v Číne, Austrálii a Spojených štátoch. V zemi ho podľa odborníkov ostáva ešte 44 tisíc ton.
27.12.2014, 20:27
Ak sa bude zlato aj ďalej ťažiť doterajším tempom, priemerne 2700 ton ročne, za menej ako dve desaťročia sa vyťaží z pôdy aj jeho posledná unca (31,1 g). Uviedol to v piatok (26. 12.) v dokumente Čo stojí svet? nemecký spravodajský televízny kanál N24.
Za 5000 rokov našej civilizácie sa vyťažilo 174.000 ton zlata. Podľa odborníkov, ktorých totožnosť sa v dokumente neuvádza, sa ho už vyťažilo z celkového množstva na planéte tri štvrtiny. Doteraz vychádza jeho dobývanie priemerne na 35 ton ročne.
Ale metódy získavania zlata sa postupne zdokonaľovali a ťažba kovu, ktorý sa oddávna používa aj ako univerzálne platidlo, a v moderných časoch aj ako nevyhnutná súčasť zariadení a prístrojov (napríklad mobilných telefónov), stúpala. Z ročných 2700 ton sa ho najviac ťaží v Číne, Austrálii a v USA. Podiel ťažby USA je 230 ton (8,5 %), Austrálie 250 ton (9,3 %) a Číny 370 ton (13,7 %).
Američania vydávajú na zlato 10 miliárd USD ročne (8,18 miliardy eur). Zo sumy ide 60 % na nákup šperkov, zvyšok sa rozdeľuje na vytváranie zlatého pokladu štátu, jednotlivcov a na výrobné potreby priemyslu.
Experti odhadujú, že Američania majú v trezoroch v bankách a doma, v domácich šperkovniciach, či len tak v zásuvkách a na sebe zlaté šperky asi za 140 miliárd USD.
Okrem toho drží vláda Spojených štátov v pevnosti Fort Knox a na iných dobre zabezpečených miestach krajiny vyše 8000 ton zlatého pokladu štátu. Tento poklad majú najväčší na svete.
V Indii je podľa expertov 18.000 ton zlata, ale iba malá časť z nich tvorí zlatý poklad štátu. Rozhodujúca časť kovu patrí súkromným osobám. Poznajú jeho vynikajúce vlastnosti, vari najdôležitejšou je, že ani v časoch vojen a spoločenských kríz, na rozdiel od papierových peňazí, nestráca nič zo svojej ceny, práve naopak, zlato zostáva uchovávateľom hodnôt. A v mnohých prípadoch za priaznivých spoločenských podmienok preň – vojny medzinárodné i občianske, neúrody, záplavy a zemetrasenia – cena zlata rastie a s ním aj bohatstvo jeho majiteľa.
Zlata sa od počiatku našej civilizácie po súčasnosť vyťažilo za 7,05 bilióna USD. V zemi ho zostáva ešte 44.000 ton. Za menej ako 20 rokov hrozí súčasným mladým baníkom v zlatých baniach, že si budú musieť hľadať nový zdroj svojej obživy.
1 EUR = 1,2219 USD
AKO VZNIKLO ZLATO
Kde sa vzalo zlato?
Zlato je už odpradávna symbol bohatstva a moci a svojím leskom si získava srdcia žien i mužov. Je krásne, užitočné a k jeho vzniku sa viaže búrlivý jav (záblesk žiarenia gamma-ray burst – GRB), ktorý sa odohral vo vesmíre a sprevádzal zrážku dvoch neutrónových hviezd. Pri zrážke vznikli tak vysoké teploty a tlak, ktoré dokázali vytvoriť ťažké kovy, medzi ktorými bolo aj zlato. Zlato sa nachádzalo aj v mračne, z ktorého vznikla naša slnečná sústava a kvôli jeho veľkej hustote ho nájdeme aj v zemskom jadre.
Zlato sa teda dostalo na Zem po mohutnej explózii a stalo sa súčasťou povrchu v rôznych hĺbkach. Vďaka extrémnym podmienkam, ktoré sprevádzali vznik zlata, ho nie je možné vyrobiť pri bežných podmienkach na Zemi a aj preto je také vzácne. Najstaršie náleziská zlata vznikli pred 3 miliónmi rokov a najmladšie pred asi 30-tisíckami rokov. Najprv ľudia objavili zlato vo forme malých lupienkov a kamienkov v riekach, kde ich získavali ryžovaním a postupne sa začali zaoberať aj jeho ťažbou. Zlato sa ťaží už viac ako 6 000 rokov.
Celková hmotnosť doteraz vyťaženého zlata sa odhaduje na 75 až 120 tisíc ton a najväčšie náleziská nájdeme v Juhoafrickej republike, Kanade, USA, Rusku, Novej Guinei a v Austrálii.
Prečo je zlato také výnimočné?
Vďaka svojim výnimočným vlastnostiam bolo zlato jedným z prvých kovov, ktoré ľudia začali ťažiť a spracovávať. Je odolné voči vonkajším vplyvom, hrdzi, kyselinám, zásadám aj soliam. Na stupnici tvrdosti minerálov patrí k mäkkým kovom s hodnotou 2,5 (diamant obsadzuje najvyššiu priečku s hodnotou 10). Preto sa veľmi dobre spracováva a ťaží zo zlatých rúd. Na výrobu šperkov a klenotov ho využívali už starovekí ľudia a pokračuje to až dodnes. Hodnota zlata si drží stabilne svoju cenu a preto je výbornou komoditou na investovanie.
Na zisk jednej trojskej unce zlata (31,103 gramu) musí baník pracovať približne 38 hodín v zlatej bani. Popri tom sa spotrebuje viac ako 5300 litrov vody, množstvo rôznych chemikálií a toľko elektrickej energie, ktorá by stačila na chod bežnej domácnosti viac ako 10 dní.
Ako rozlišujeme zlato?
Čisté zlato je veľmi mäkké a preto by sa s ním v šperkárstve nedalo pracovať. Preto sa do zlata pridávajú iné drahé kovy, aby sa zliatina stala tvrdšia a trvácnejšia. Pridaním kovov ako platina, paládium, nikel alebo zinok či striebro vzniká biele zlato, ružové zlato vzniká pridaním medi a prímesou železa zlato získa modrastý odtieň.
Čistotu zlata meriame v karátoch. Rýdze zlato má 24 karátov, čo je na stupnici 1000/1000. Ani to však nie je úplne čisté zlato, preto sa hovorí o 999/1000 zlate. Je to preto, že sa zlato v zemi nachádza vždy s malou prímesou iných prvkov. V šperkárstve sa najčastejšie používa 14-karátové zlato (585/1000) a menej často 18-karátové zlato (750/1000).
Každý zlatý šperk, ktorého váha presiahne 0,5 gramu na kus a ktorý sa predáva na území Slovenska musí mať punc, ktorý určuje jeho rýdzosť.
DOMINIK FRONC
https://www.zlatokov.sk/clanky/ako-vzniklo-zlato/,
video 2/3:
Uverejnil používateľ Jozef Chlebík Nedeľa 8. marca 2020
„Nehádzať perly sviniam“ je jedným z výrokov z Biblie. Zdá sa, že tento výrok je zrozumiteľný všetkým. V podstate znamená „neplytvať“ niečím, čo je vzácne pre ľudí, ktorí nevedia, o čo ide a mohli by tým pohŕdať, prípadne nebudú mať z toho žiadny úžitok. Niekedy ich môže to povedané, teda tá „perla“ pobúriť k agresivite voči človeku, ktorý ju ponúka. Ako teda spoznať, ktorí ľudia sú hodní „našich perlí“, a ktorým je úplne zbytočné niečo rozprávať? Koho vlastne Ježiš považoval za tú „sviňu“, v tomto výroku?
http://www.duchovno.poznanie.sk/viewtopic.php?f=3&t=650
Náš mobil ukrýva zlato i ľudské utrpenie
Smartfón obsahuje približne štyridsať rôznych nerastov. Každý z nich zohráva svoju nevyhnutnú rolu, aby telefón správne fungoval. Volfrám sa napríklad používa vo vibrovacom mechanizme a tantal na zmenšenie kondenzátora
Tantal, volfrám, meď, železo, nikel, hliník, cín, striebro, chróm, zlato a paládium – všetky tieto minerály a kovy je potrebné najskôr vyťažiť. Potom vstupujú do dodávateľského reťazca ťažobného sektora. Mnoho praktík tohto priemyslu – od znečisťovania prostredia a extrémne nebezpečných pracovných podmienok až po detskú prácu – si zúfalo vyžaduje zlepšenie. V posledných rokoch sa vďaka americkému zákonu o reforme obchodovania na Wall Street a ochrane spotrebiteľa stali konfliktné minerály stredobodom žiadosti, ako zlepšiť zodpovednosť a sledovateľnosť v ťažobnom priemysle. Konfliktné minerály totiž financujú rebelantské skupiny, ktoré prispievajú k politickej a ekonomickej nestabilite krajín. Zanedbávajú práva robotníkov, nehľadia na ich bezpečnosť a možnosť zarobiť si spravodlivú mzdu.
Na svetovom trhu sa však objavil smartfón, ktorý je vyrobený z nekonfliktných nerastov a minerálov, s označením Fairtrade. Prichádza z Demokratickej republiky Kongo a okolitých vysokorizikových oblastí. Priniesla ho na trh holandská organizácia, ktorá koncom minulého roka predstavila už jeho druhú verziu. Smartfón je navyše recyklovateľný a pri jeho výrobe nebola nijakým spôsobom zneužitá ľudská práca.
Zmena v konfliktných oblastiach
Nerasty potrebné na výrobu telefónu sú určite dostupné aj v krajinách a oblastiach, kde vládne pokoj. Cieľom výrobcu je však pracovať priamo tam, kde vedia ponúknuť alternatívu k súčasným nedobrým baníckym praktikám. Zároveň zlepšujú postavenie robotníkov a živobytie miestneho obyvateľstva. Chcú byť motorom zmeny v regiónoch, ktoré to najviac potrebujú. Preto sa rozhodli získavať nerasty pre svoje telefóny rovno z regiónu veľkých afrických jazier, medzi ktoré patrí najmä Demokratická republika Kongo a Rwanda.
Jednou z baní, ktorú ovplyvnilo rozhodnutie veľkých spoločností nenakupovať volfrám z tohto regiónu, je spoločnosť New Bugarama Mining Company na severe Rwandy v blízkosti mesta Kidao. Ťažobná oblasť pokrýva takmer 900 hektárov a počas rwandskej genocídy v roku 1994 bola baňa úplne zničená. Bez prítomnosti oprávnených vlastníkov začali pracovníci s nelegálnou ťažbou v nebezpečných podmienkach. V roku 2009 novovzniknutá spoločnosť investovala do geologickej štúdie a ďalších výskumov a postupne sa dostala z chaotickej situácie. Dnes zamestnáva stoštyridsaťpäť stálych zamestnancov – Rwanďanov. Pracujú v siedmich ťažobných združeniach a spoločnosť má s nimi zmluvu o odbere celej produkcie. Tiež dbá na to, aby pracovníci riadne dostávali výplatu na svoje účty v bankách a aby sa za nich platili príspevky na sociálne zabezpečenie. Denne pracuje v baniach približne sedemsto baníkov, ktorí žijú v okolitých dedinách.
Medzinárodní akcionári spoločnosti, ktorí odkupujú vyťažený volfrám, sú zárukou stabilného odbytu. Poskytujú tiež bezpečné vybavenie, technickú podporu a zlepšujú miestnu infraštruktúru. Najdôležitejšie však je, že baňa sa rozvíja. Z úplne remeselnej výroby, v rámci ktorej sa všetko ťažilo ručne, postupne prechádza na polopriemyselné operácie. Zvyšuje sa tým celková produktivita a priemerný príjem baníkov.
V roku 2014 dokonca ťažobnú spoločnosť ocenili ako najlepšiu vo Rwande v oblasti sociálnej zodpovednosti. Zástupcovia holandského výrobcu smartfónov počas svojej tohtoročnej cesty zistili, že v bani pokračujú v ďalších zlepšeniach. Zamestnanci majú stabilný príjem, pravidelné lekárske prehliadky i ochranné pomôcky. Spoločnosť vybudovala vodné zásobníky a toalety a poskytuje dotácie pre miestne komunity.
Zlato s certifikátom Fairtrade
Ďalším vzácnym kovom, ktorý sa používa na efektívne vedenie elektriny vnútri mobilných telefónov, je zlato. Tiež má povesť konfliktného minerálu. Je najhodnotnejším nerastom, aký sa ťaží v Demokratickej republike Kongo a obchod so zlatom sa v tomto regióne reguluje oveľa zložitejšie ako s inými nerastmi. Jeho vysoká cena ho robí zvlášť atraktívnym pre pašerákov. Dokonca aj mimo konfliktných zón prináša ťažba zlata so sebou množstvo ľudskoprávnych a environmentálnych problémov – od nebezpečných pracovných podmienok a detskej práce po znečisťovanie prostredia ortuťou. Spomínaný smartfón však od januára tohto roka používa zlato, ktoré spĺňa náročné požiadavky certifikácie Fairtrade. Tie po celom svete pomáhajú rastu trhu pre malé banícke spoločnosti, ktoré sú etickým a zodpovedným zdrojom zlata najmä pre výrobu šperkov.
Podobná situácia platí aj o ťažbe volfrámu či cínu. Holandský výrobca teda rozhodne kráča neľahkou, no veľmi dôležitou cestou zmeny v ťažobnom priemysle. Okrem toho presadzuje aj ďalšie udržateľné riešenia, ktoré sú namierené proti súčasným trendom. Verí, že čím dlhšie mobilné zariadenie vydrží, tým menej odpadu vzniká a ešte menej surovín si vyžaduje.
DARINA MAŇUROVÁ VIAC INFORMÁCIÍ NA WWW.FAIRPHONE. COM. ILUSTRAČNÉ SNÍMKY: PROFIMEDIA.SK https://old.katolickenoviny.sk/44-2016-nas-mobil-ukryva-zlato-i-ludske-utrpenie/
Video 3/3 :
Uverejnil používateľ Jozef Chlebík Nedeľa 8. marca 2020
„Nehádzať perly sviniam“ je jedným z výrokov z Biblie. Zdá sa, že tento výrok je zrozumiteľný všetkým. V podstate znamená „neplytvať“ niečím, čo je vzácne pre ľudí, ktorí nevedia, o čo ide a mohli by tým pohŕdať, prípadne nebudú mať z toho žiadny úžitok. Niekedy ich môže to povedané, teda tá „perla“ pobúriť k agresivite voči človeku, ktorý ju ponúka. Ako teda spoznať, ktorí ľudia sú hodní „našich perlí“, a ktorým je úplne zbytočné niečo rozprávať? Koho vlastne Ježiš považoval za tú „sviňu“, v tomto výroku?
http://www.duchovno.poznanie.sk/viewtopic.php?f=3&t=650
Titán, kov kozmického veku
Jedným z kovov, ktorý nachádza čoraz širšie uplatnenie v rôznych oblastiach techniky ale aj bežného života, je bezpochyby titán (resp. jeho zliatiny). Titán je chemický prvok s atómovým číslom 22, jeho hustota je 4,5 g/cm3 a jeho bod topenia je 1 668 stupňov Celzia. Za dve najvýznamnejšie vlastnosti titánu možno považovať jeho odolnosť voči korózii a vysoký pomer pevnosti k hustote (najvyšší pomer zo všetkých kovov). Na našej planéte sa síce titán hojne vyskytuje, ale výlučne vo forme zlúčenín. Titán je deviatym najčastejšie sa vyskytujúcim prvkom v zemskej kôre a nachádza sa najmä v minerálnych depozitoch (rutil a ilmenit).
Objavený v roku 1791
Tento prvok objavil Angličan William Gregor v roku 1791, ale meno mu dal Martin Heinrich Klaproth, a to podľa Titanov, bohov gréckej mytológie. Horniny s vysokým obsahom titánu sa ťažia najmä v Austrálii, kanade, Číne, Indii, na Novom Zélande, v Nórsku a na Ukrajine. Celkové známe zásoby titánu sa odhadujú na vyše 600 miliónov ton. Snáď jedinou nevýhodou titánu je veľmi nákladný spôsob jeho výroby z hornín. Preto je titán približne päť ráz drahší ako ušľachtilá (nehrdzavejúca) oceľ.
Ročne 90 000 ton
Ročná výroba titánu predstavuje okolo 90 000 ton, zatiaľ čo ušľachtilej ocele sa vyrobí približne 15 miliónov ton. Svetový trh s titánom rastie od roku 1983 ročne o 3 až 6 %. Najväčším svetovým výrobcom titánu je ruská spoločnosť VSMPO-Avisma, ktorej podiel na celosvetovej výrobe je okolo 29 %. Na titáne sa pri styku s kyslíkom vytvorí tenučká priehľadná vrstva oxidu, ktorá už prakticky nereaguje so žiadnymi látkami. Preto možno súčasti z titánu resp. jeho zliatin používať napríklad aj v slanej morskej vode.
Nie je toxický
Pretože titán nie je pre ľudí toxický a navyše, na rozdiel od niklu, chrómu či kobaltu nespôsobuje žiadne alergie, možno z titánu vyrábať umelé kĺby, ale napríklad aj tenisové rakety a predmety dennej spotreby. Rozširuje sa aj používanie titánu v architektúre (titánovými plechmi je pokrytá fasáda Guggenheimovho múzea v Bilbau). Nečudo, že ľahké a pevné titánové zliatiny našli uplatnenie vo vojenskej technike. V 50. a 60. rokoch minulého storočia začal Sovietsky zväz využívať titán pri stavbe ponoriek. Americká vláda považovala titán v období studenej vojny za strategický materiál a uchovávala značné množstvá tzv. titánovej peny. Pred približne pol storočím sa začali titánové zliatiny používať aj pri konštrukcii lietadiel.
Lopatky z titánovej zliatiny
Dnes sa titánové zliatiny (najmä zliatina s typovým označením 6AL-4V) využívajú v značnom rozsahu pri výrobe dopravných lietadiel. Z titánovej zliatiny sú zhotovené najmä lopatky a disky prúdových motorov, ale aj skrine motorov, časti podvozku a trupu a rôzne spojovacie časti. Obrovské poschodové dopravné lietadlo Airbus A380 obsahuje približne 145 ton titánových zliatin, známe jumbo (Boeing 747) obsahuje asi 45 ton týchto zliatin. V pripravovanom type Boeing 787 budú časti, zhotovené z titánu, mať dokopy hmotnosť okolo 134 ton. Titánové zliatiny sa však používajú aj pri výrobe zariadení pre chemický a petrochemický priemysel, pri výrobe papiera a pri výrobe výmenníkov tepla pre odsoľovacie zariadenia.
Tenisové rakety aj šperky
Z titánových zliatin sa zhotovujú aj tenisové rakety, golfové palice a rámy bicyklov. Takéto zliatiny sa používajú aj na výrobu ľahkých potrieb pre špičkových horolezcov a extrémnych športovcov i na výrobu ľahkých rámov pre okuliare. Treba spomenúť aj to, že v ostatných rokoch sa stávajú populárnymi šperky z titánových zliatin, pretože takéto šperky nespôsobujú alergie a možno ich nosiť aj v morskej vode. Pretože implantáty z titánových zliatin nie sú feromagnetické, možno pacientov s takýmito implantátmi bez problémov podrobovať aj vyšetreniu pomocou jadrovej magnetickej rezonancie (pri tejto metóde sa používa silné magnetické pole). Možno ešte spomenúť, že človek denne prijme potravou priemerne 0,8 miligramu titánu, ktorý sa však prakticky v tele neabsorbuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
https://korzar.sme.sk/c/4401137/titan-kov-kozmickeho-veku.html
Čítajte viac: https://sk.wikipedia.org/wiki/Tit%C3%A1n_(chemick%C3%BD_prvok)
„Nehádzať perly sviniam“ je jedným z výrokov z Biblie. Zdá sa, že tento výrok je zrozumiteľný všetkým. V podstate znamená „neplytvať“ niečím, čo je vzácne pre ľudí, ktorí nevedia, o čo ide a mohli by tým pohŕdať, prípadne nebudú mať z toho žiadny úžitok. Niekedy ich môže to povedané, teda tá „perla“ pobúriť k agresivite voči človeku, ktorý ju ponúka. Ako teda spoznať, ktorí ľudia sú hodní „našich perlí“, a ktorým je úplne zbytočné niečo rozprávať? Koho vlastne Ježiš považoval za tú „sviňu“, v tomto výroku?
http://www.duchovno.poznanie.sk/viewtopic.php?f=3&t=650
Posledná vôľa zanikne a dedičstvo si budete musieť zaslúžiť !
Predstavil som vám, na základe výskumu , ktorý som posledných 8 rokov venoval potrebám občanov a za pomoci ľudí, ktorí naozaj chcú zmeniť Slovensko na Novú spoločnosť , sériu 28.článkov s riešeniami.
Ja mojej starej ríkam-ty zlato moje! ...
Celá debata | RSS tejto debaty