Dve gorily, Lob, Inng a za nimi Fešáčik vychádzali z chrámu, keď si Fešáčik pri plote všimol škaredého, nízkeho, ryšavého, bradatého a zamračeného starca, ktorý ešte bol podľa šľachovitých rúk pri sile.
Starec ho oslovil , či sa odniekade nepoznajú. ,, Nebol si Fešáčik niekedy pri Močiarnych jazerách?“ Fešáčik sa zamyslel a už aj začal mať veľmi divný pocit. V hlave sa mu premietol príbeh z pred tridsiatich rokov. Uvažuje . ,,To nemôže byť pravda? Veď….“ ,,Bol, či nebol?“ Dopytuje sa neznesiteľný starec.
,,Možno bol, ale to je už riadne dávno, možno aj tridsať rokov.“ Vravel Fešáčik. ,, To by sedelo, ale chcem mať istotu“ Odpovedal starec.
,,Boli sme tam v tom čase aj my s deťmi. Mali sme veľa chlapcov a ..“ nedopovedal starec, pretože pristúpili dve gorily Lob, Ing, ktoré Fešáčika pritlačili na ramenách. ,, To tá Lydka, ale ona mi nechcela požičať nafučku (nafukovacie vodné lehátko), ale to bolo dávno , nechcel som to urobiť !“ Odpovedal Fešáčik a naberal veľmi nepeknú farbu na tvári. Hrdlo mu zvierala a pot, mu začal vystupovať asi po celom tele.
V tom čase mal Fešáčik asi sedemnásť rokov a bol na prázdninách u príbuzných, kde sa stretávali spoločne s celou rodinou. Fešáčik a sesternica z Dolného Kubína, rratranec z Trnavy a bratranec z Prešova, si jedno ráno zašli na Močiarne jazerá. Tam boli vodné nádrže, bagroviská, ktoré slúžili v letnom období ako kúpaliská vo voľnej prírode. Tam sa raz objavil nepríjemný starec so svojimi jedenástimi deťmi a len jedno z nich bolo dievčatko. Malo nafukovačku a veľmi bolo zhovorčivé. Každému sa prihováralo. Takto sa na okraji vodnej nádrže, prihovorilo aj Fešáčikovi a jeho partií.
Fešáčik bol veľmi pyšný, namyslený a nervák. Po slabej hádke s dievčatkom, o ktorom si robil Fešáčik posmešky v nárečovom štýle ,, To tá, Lydka? …až spevavo a hovorovo po sebe …,, toalitkatotalitkatotalitka“, sa Fešáčik rozčúlil a trafil veľkým kameňom dievča do hlavy.
Potom s partiou príbuzných ju vytiahli z vody a potiahli k močiarom, kde ju zatlačili a zavážili balvanmi do močiara. Takto ostalo medzi nimi vzácne a utajované vzájomné puto o mladíckom zločine, ktoré nazvali utopená totalita.
Lob , Ing už Fešáčika nakladali do auta, boli to dvaja bratia, synovia nepríjemného starca. ,, Kam má to vediete?“ Kričal Fešáčik.
Vyložili ho na bahnitej ceste vedľa močiara. Tam, kde pred pár rokmi našli náhodne pri stavebných prácach trčať kostru človeka pod naloženými balvanmi.
,, Vykop jamu 150 cm hlbokú Fešáčik, tak, aby Ti len hlava trčala!“ Prikázal starec Fešáčikovi! ,,Tu je zákaz vjazdu všetkým motorovým vozidlám, tu ma nikto nenájde !“ Kričal Fešáčik. ,, Ty si myslíš Fešáčik, že by sme ta nechali zakopaného na bahnitej ceste, keby Ťa tu nikto nenašiel? Kto dnes rešpektuje zákazy? Natrite mu tú jeho hlavu ešte blatom, nech je v tej diere dobre maskovaný!“ Dal starec príkaz synom. Lob, Ing splnili, čo otec Lydky, totalitky, ako Fešáčik spieval, prikázal.
Utopená totalita vyšla po rokoch najavo. Špekulanti a podvodníci, ktorí sa hrajú na spravodlivých, okrádajú národ a vytvárajú nezmyselné nariadenia a príkazy, ktoré žiadnu platnosť nemajú, ale strach súdov a advokátov o príjem, zaslepuje všetkým oči. Ak sa nájde niekto, kto chce uskutočniť nápravu, majú ho prostredníctvom kolaborantov a médií, za blázna, rozvracača, konšpirátora.
Video:
https://www.facebook.com/jozef.chlebik.79/videos/2052284194907326
https://www.facebook.com/jozef.chlebik.79/videos/2023482144454198
https://www.facebook.com/jozef.chlebik.79/videos/1817562675046147
https://volajte112.blog.pravda.sk/2020/10/23/vsetko-pre-obcanov-pre-ludi-ale-kde-su/
, , Nadľudia“ a banky okrádajú ľudí a vytvárajú nepokoje v spoločnosti.
Bez nás nikdy systém nezmeníte a nikdy občan nepocíti, čo je to , , dôstojný život“ !
https://www.facebook.com/photo?fbid=1958072850995128&set=pob.100003772968152
https://www.facebook.com/photo/?fbid=1995043117298101&set=pob.100003772968152