Založ si blog

Pán Matovič , pomôžete nám ?

Prečo nebudem(e) voliť v nasledujúcich voľbách

Či už chceme, alebo nie, tak voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sú v tomto čase prakticky za dverami.

Viem, že nebudem sám, ak poviem, že celé to volebné haló, zacyklené kauzy, platené politické reklamy spolu s bilboardovými sloganmi a tvárami pekne sa vyškierajúcich politikov bažiacich po moci, vnímam ako dosť nepekný shitposting, ktorý ma celkom slušne otravuje a vyvoláva vo mne silnú potrebu ignorácie.

(Na druhej strane si však nemyslím, že by mi bez všetkého toho politického trashu bolo na svete lepšie; snažím sa myslieť pozitívne a som za existenciu trashu rád, pretože sa k nemu aspoň môžem vyjadriť a posunie ma niekam ďalej.)

Aj keď so mnou bude veľa ľudí skutočne súhlasiť v tom, že im kampaň obzvlášť v tomto období lezie krkom, tak sa ale mnohí z nich volieb nakoniec aj tak zúčastnia s cieľom dať hlas menšiemu zlu na štýl „odvolím si a mám pokoj na ďalšie štyri roky“.

Nuž, keďže som predovšetkým človekom, ktorý na prvé miesto v etike kladie výhradne slobodu jednotlivca, tak sa na celú vec pozerám trošku inak (aj keď viem, že si mojim názorom proti sebe poštvem mnohých vyznavačov demokracie).

Je pravda, že nejaké percento ľudí, ktorí zmýšľajú podobne ako ja, volia. Volia či už liberálne, konzervatívne, alebo socialistické strany; ich voľbu im neberiem, keďže predpokladám, že ju učinili na základe nejakého zváženia všetkých pre a proti.

Ja osobne však volebným právom nedisponujem, nijak obzvlášť mi nechýba a ako realista silne pochybujem, že sa mi podarí kohokoľvek presvedčiť o takto silnej téme prostredníctvom trápneho článočku na Blogu SME, ale aspoň dúfam, že niekeho tento rozbor privedie minimálne k určitému druhu zamyslenia, prípadne objektívnejšiemu pohľadu na vec.

Prečo by teda mal priaznivec individuálnej slobody seriózne uvažovať nad tým, že sa budúcich (akýchkoľvek) volieb nezúčastní?

Nuž, dôvodov by sa dalo nájsť viacero, ale ja som sa to pokúsil zhrnúť do troch hlavných tém, ktorými sa osobne v tejto morálnej otázke riadim:

 

1.) Nevolím, pretože chcem mať právo na sťažovanie sa

Zdá sa Vám to zvláštne? Asi áno, pretože väčšina z Vás asi skôr počula nasledovnú vetu s celkom opačným významom:

„Kto nevolí, nemá právo sa sťažovať!“

Áno, už som to počul aj ja a počuli sme to asi všetci. Či už od dobre plateného profesora s vysokoškolským štúdiom na Univerzite Komenského, alebo od pologramotného poberača sociálnych dávok z Plaveckého Štvrtku. Problematika tejto analógie je však nasledovná – kto nevolí, nemá síce právo sa sťažovať na konkrétne vládnuce strany, ale má právo sa sťažovať na celý systém vrátane uctievacieho rituálu tvorcov systému, v podobe volieb. Konzistentný volič odvolil a na základe hlasovania všetkých konzistentných voličov bola následne vytvorená vláda.

Nemôže sa sťažovať ani na konkrétne strany a ani na celý systém, pretože sa dobrovoľne zúčastnil jeho tvorby.

Hovoriť, že jedinec, ktorý sa nezúčastnil volieb, sa nemá právo sťažovať na havarijný stav štátu, je totiž podobne stupídne, ako hovoriť, že jedinec, ktorý sa nezúčastnil krčmovej bitky, sa nemá právo sťažovať na havarijný stav krčmy.

1.1) Neverím, že môj hlas môže niečo zmeniť

Áno, väčšina ľudí sa ma síce pokúsi vyviesť z omylu omieľaním typickej frázy „na každom hlase záleží“, alebo „keby si niečo podobné povedali všetci, tak by nešiel voliť nikto“.

Lenže to sa tak ľahko nestane. Parlamentných volieb v roku 2016 sa zúčastnilo niečo cez 2,5 milióna voličov a ak niekomu skutočne niečo hovoria matematické štatistiky, tak dávno vie, že môj hlas vo voľbách má naozaj príliš malú váhu na to, aby niečo zmenil. A myslím si, že existuje omnoho viac lepších spôsobov zabezpečujúcich spoločenskú zmenu, než práve vhodenie lístka do kartónovej krabičky s dvaapolmilióntinovou váhou.

 

2.) Nevolím, pretože nechcem, aby za mňa rozhodoval niekto druhý

Nuž, po prvé by som chcel len tak na okraj pripomenúť, že skutočne o mne rozhoduje niekto druhý, keďže tu máme parlamentnú demokraciu s vládnucou koalíciou a 5-percentnou priepustkou do parlamentu; v takomto systéme nikto nerozhoduje sám za seba.

Nemyslím si totiž, že 89-ročná babička žijúca v Novej Sedlici má svojím hlasom právo rozhodovať o mojom živote, keďže ma s ňou nespája nič okrem spoločného živočíšneho druhu, jazyka a narodenia sa vo vymedzenej geografickej oblasti, ktorá je označovaná ako jeden štát. Nemyslím si, že vie narozdiel odo mňa lepšie, ako si mám skrz štátny aparát regulovať život a presne to isté platí aj opačne.

Nechcem byť súčasťou procesu vzájomného rozhodovania o životoch druhých, pretože ho nepovažujem za morálny.

 

3.) Nevolím, pretože neuznávam demokraciu

Hoci toto tvrdenie bohužiaľ znie väčšine hrdým demokratickým občanom asi až priveľmi kruto a extrémisticky, tak je založené na reálnej problematike.

Neverím v systém demokracie, pretože si nemyslím, že je to režim, ktorý by generálne dokázal zaručiť slobodu jednotlivca. Pre nevšímavých môže byť dobrým príkladom to, že sama demokracia nám tu v minulom storočí priniesla totalitný nacistický režim v Nemecku (áno, Adolf Hitler bol demokraticky zvolený a jeho vízia spoločnosti bola podľa mňa naozaj veľmi ďaleko od tej slobodnej).

Zástancovia demokracie na Slovensku sa mi môžu pokúsiť tento historický príklad vyvrátiť tým, že moje ľudské práva a slobody sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky.

To je síce naozaj pravda, ale ja svoje práva vnímam na úplne inej úrovni, než jedinci, ktorým príde Ústava ako dobrá záruka. Za svoje právo považujem napr. možnosť slobodne podnikať a nie možnosť slobodne požiadať o povolenie podnikať. Tak isto zase uznávam právo na vlastné telo, ktoré je v priamom rozpore s celoplošnou drogovou legislatívou. Rovnako uznávam právo na súkromné vlastníctvo a považujem za nelegitímne, ak niekto rozhoduje o výške môjho zdanenia a vyhráža sa mi odňatím slobody v prípade nezaplatenia arbitrárne určenej kapitálovej čiastky. A takto by som mohol pokračovať donekonečna.

Jednoducho; nehodlám sa vzdať mojej verzie mojich práv aj keď je síce obšírnejšia, než tá, ktorú mi prideľuje Ústava. Mnou pridelené práva, ktoré sú založené na vlastnení svojho tela a plodov mojej práce považujem za konzistentné a nevidím dôvod, prečo by mala byť moja forma práv menejcenná, než forma, ktorú vníma väčšina.

3.1) Nemám koho voliť

Skutočne, neexistuje politik, s ktorého názormi by som sa dokázal čo i len trochu stotožniť. Existuje množstvo ľudí, ktorých (a)politické názory sú mi pomerne sympatické a veľa z nich žije aj na Slovensku, no žiaden sa principiálne nevydal na politickú cestu. Na Slovensku neexistuje ani jedna strana, ktorá by svojim programom zaisťovala slobodu jednotlivca.

Internetový portál ZOMRI relatívne nedávno zdieľal jedno celkom vtipné memečko hovoriace o tom, že voľby sú ako verejná doprava; ak mi ujde autobus, tak nebudem trucovať a neostanem doma, ale počkám na ďalší.

(Ospravedlňujem sa, že sa síce nejedná o doslovnú citáciu, ale posolstvo vtipného obrázku bolo viac-menej naformulované takto.)

Tento príspevok mal vlastne naznačiť to, čo by mohli mojej nevoličskej morálke vytýkať asi všetci demokrati. To, že úlohou procesu volieb nie je voľba toho, kto by ma mal za každú cenu občiansky zastupovať, ale toho, kto sa k mojej politickej vízií nejakým spôsobom čo najviac približuje.

Problém tejto analógie je však taký, že nie vždy má cenu robiť kompromisy v jednej a tej istej oblasti, keď dokážem rozumné riešenie nájsť v nejakej inej a to pohodlne a bezpečne.

Ak mi ujde autobus a nechce sa mi čakať na ďalší, pretože už som so službami autobusovej dopravy naozaj otrávený, tak jednoducho nasadnem do vlastného auta, alebo si zavolám UBER, či Bolt. A v prípade opakovanej nespokojnosti s mestskou hromadnou dopravou ju môžem bojkotovať úplne.

3.2) Demokracia je zastaralý model

Jednoducho povedané – štát sa za neuveriteľne dlhú dobu nikam výrazne neposunul. Štát je rovnaký, ako jeho inštitúcie. Pokiaľ sa v ňom nenachádzajú nijaké vyvíjajúce sa technológie, ktorých vývoj by zapezpečoval voľný trh, tak sa pravdepodobne ani nikam veľmi neposunie. Dobrým príkladom podobnej inštitúcie bez, či s minimálnym využitím technológií, je školstvo.

V porovnaní s ostatnými vymoženosťami modernej doby sa mi klasický parlamentný systém so 4-ročným volebným obdobím zdá pomerne dosť úsmevný a nemyslím si, že práve on je zárukou mojej osobnej slobody a bezpečnosti. Úprimne, štát si dokonca môže dovoliť kradnúť viac ako polovicu príjmu jeho občanov a aj napriek tomu si oni občania môžu žiť na pomerne dobrej životnej úrovni. Ba čo viac; životná úroveň rastie. A nemyslím si, že za takýto pokrok vďačíme práve antickému volebného cyklu.

3.3) Nevolím, pretože nepodporujem štát

Štát vnímam ako vysoko nelegitímnu organizáciu s obrovským monopolom na zákony, regulácie, či inicializáciu násilia vo vymedzenej geografickej oblasti. Vzhľadom na jeho monopolickosť je obrovským lákadlom pre firmy, inštitúcie a finančné skupiny s korporativistickými sklonmi.

Osobne si preto nemyslím, že najväčší problém je v procese skladania vlády, ale v samotnej orientácií monopolistického štátu ako takého, ktorý vytvára priestor pre korporativizmus.

Podobne, ako 4-ročné volebné obdobie motivuje víťazné strany maximalizovať svoj zisk behom tohto časového obdobia využitím monopolných štátnych nástrojov, keďže samozrejme vôbec nie je isté, že tí istí ľudia budú zvolení aj v priebehu ďalšieho volebného obdobia.

Nuž, a na záver som sa rozhodol uviesť nejaký praktický príklad.

Ak skutočne nie ste spokojní s produktami nejakej firmy, tak jediné, čo môžete urobiť, je, že budete jej služby a tovar bojkotovať prostredníctvom jednoduchej ignorácie na trhu (volá sa to nepodporovanie danej firmy). So štátom to je však o niečo väčší oriešok; nemôžete zrušiť objednávku jeho služieb, ak sa vám jednoducho nepáčia a nemôžete ho takto ľahko bojkotovať, pretože ste sa doň chtiac či nechtiac narodili. Najjednoduchšie bojkotovateľným štátnym aparátom sú teda jednoznačne voľby a keďže sa nejedná o žiaden produkt, alebo službu, tak ich bojkot by podľa mňa zvládol naozaj každý.

Voľby vnímam ako niečo, čoho sa nechcem zúčastňovať, pretože by som tým legitimizoval všetky procesy a služby štátneho monopolu, ktoré principiálne odmietam podporovať. Voliť by bolo v tomto prípade to isté, ako neuznávať Coca-Colu, pretože mi vadí nezdravý životný štýl, ktorý jej konzumácia zaisťuje, zatiaľčo budem chodiť na ich firemné mítingy a seriózne premýšľať o generálnom usporiadaní jej zamestnancov..

Michal Kodnár  https://kodnar.blog.sme.sk/c/528089/preco-nebudeme-volit-v-nasledujucich-volbach.html?ref=viacrubrika

Matovičova vláda uvažuje VII. diel. . . . . . priznať , , Program udržateľného rozvoja“ jeho cieľ, ktorý túto maskovanú genocídu podporuje a všetky očakávania . . . . . . . . . . ?

28.03.2020

Otázky od občana : Aký máte názor na umelé prerušenie tehotenstva – interupciu ? Vo Vašom videu , kde rozprávate o analýze slovenskej hymny na dnešné pomery, tvrdíte , že premiér nebude predseda vlády ako je dnes, ale pritom je premiérom Úradu štátnej starostlivosti a ten riadi ministra vnútornej a štátnej obrany. [...]

Matovičova vláda uvažuje VI. diel . . . . . . . budeme vedieť riadiť Slovensko?

28.03.2020

,,Nedávno to bolo takto, ale aj dnes je to stále aktuálne ! Skúste prísť na to, prečo ? Kto mieša karty na politickej scéne? Pán poslanec Matovič s novým politickým názvom Odvážne? POZOR! Pán poslanec Matovič, je to stále to isté koleso ako v roku 2012, keď som v klube OĽaNO, dnes (OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA [...]

Matovičova vláda uvažuje V. diel. . . . ako využiť alebo dokázať zrealizovať to, čo obkukal od iných?

27.03.2020

Aj malé Slovensko môže byť ,, veľké “. To, že politické strany, ktoré sa v posledných parlamentných voľbách bili o získanie mandátu a kresiel v NRSR, nám posilňuje našu sebadôveru. Účelom bolo, aby všetky politické štandardné politické strany, ale aj novovznikajúce, poznali náš program a naše riešenie. Verili sme, že budú chcieť prísť s novými [...]

Koronavírus / Bozk / Láska /

Prieskum: Ohrozenie koronavírusom pociťujú ľudia s vyššou toleranciou neistoty menej

28.03.2020 18:30

Väčšina respondentov priznala,že dodržiava preventívne opatrenia od začiatku.

pocasie, teplo, sanitka, ambulancia, urgentny prijem

Na domáce odbery nemáme sanitky

28.03.2020 17:33

Ako má človek, u ktorého existuje riziko, že je nakazený koronavírusom, postupovať? Odbery doma sa budú realizovať len vo výnimočne.

sklo / nehoda / cesta / črepiny / črepina /

Vodič skončil v Košiach s autom na streche

28.03.2020 16:34

Dostal šmyk a s autom zišiel z cesty, kde narazil do železného stĺpika. Nafúkal viac ako dve promile.

Roman Mikulec

Mikulec: Do konca týždňa dodajú ochranné prostriedky do prvej línie

28.03.2020 15:12

Peter Žiga (Smer) tiež kritizoval, že vláda nemyslí na ekonomické opatrenia ako úvery či hypotéky.

volajte112

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 60
Celková čítanosť: 589524x
Priemerná čítanosť článkov: 9825x

Autor blogu

Kategórie